Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/8: Rozdiel medzi revíziami
drobná úprava |
|||
Telo stránky (pre transklúziu): | Telo stránky (pre transklúziu): | ||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{hws|s=rozvažito|e=sťi,}} Tvojej, Jozef Miloslav, velkej pracovitosťi, náramnej spružnosťi a obetuvavosťi srďečnej, ustavičnej, bez nárokou. Ňikdis si sa, Michal Miloslav, čo Ťa znám ňeprenáhliu v krokách svojich ale robiu si všetko čos robiu po mnohostrannom rozsúďeňí a najpilňejšom povážeňí, tak že teraz srďečnuo prihláseňja sa Tvoje k Slovenčiňe je mi novíra duovodom i za pravďivosť kroku nášho i za to že sa on podarí, a k žjadanej jednoťe Slovákou príveďje. Kdo ňezná pracovilosť ňičím ňeunavenú, obetuvavosť sebazapjerajúcu Hurbanovu zo Slovákou, čo sa len trochu so živototíi našim oboznalí? Bozprávajú, povedajú o ňej ústa všetkích našich, ale úctu k ňej pred svetom preukázať tuším že sa svedčí mňe, ktorísom i jej najdávňejším i jej najbližším svedkom. V plnora zápale a činnosťi vídavau som Ťa ja už v prvom miáďenskom kveťe, tu na paraetnom poli našom Braťislavskom, medzi úprironími a oddaními sinmi Slovenskíroi, kďe pracujúc i ja často, ako vješ, ňezrovnajúc sa v náhladoch prí prácach našich ako vlni vo zbehu prudkom sme sa od seba odrazili, alo zas z odrazeňja nášho, viďjac že na jedno bije, za jednim horí misel naša, sme si do náručja leťeli a zas spojeními úmislamí ďalej sme sa poberali. Túto Tvoju pracovitosť preňjesou si Ti z mláďenstva do mužskjeho veku, zo škuol do života, z prí pravních namáhaňí do prísnich trúdou, a tu hla sa nám otvóra so Slovenčinou nová postať činnosťi, na ktorej si teraz ako muž, ako znaťel života, ako pracuvaťel prísni zastaňeš. Mnobo od Ťeba úfa mladí život Sloveňskí, i pracujme teda, ňech pozná dačo i z našej usilovnpsti i ňech požehnáva dakedi prácu, uzreknuťja a zrozumeňja sa naše. Ak sme dobre vivolili, Boh nám buďe pomáhať! — |
|||
sťi, Tvojej, Jozef Miloslav, velkej pracovitosťi, náramnej spruž- |
|||
nosťi a obetuvavosťi srďečnej, ustavičnej, bez nárokou. Ňikdis |
|||
sisa,MichalMiloslav, čo Ťa znám ňeprenáhliu v krokách svojich |
|||
ale robiu si všetko čos robiu po mnohostrannom rozsúďeňí a |
|||
najpilňejšom povážeňí, tak že teraz srďečnuo prihláseňja sa Tvo- |
|||
je k Slovenčiňe je mi novíra duovodom i za pravďivosť kroku |
|||
nášho i za to že sa on podarí, a k žjadanej jednoťe Slovákou |
|||
príveďje. Kdo ňezná pracovilosť ňičím ňeunavenú, obetuva- |
|||
vosť sebazapjerajúcu Hurbanovu zo Slovákou, čo sa len trochu |
|||
so živototíi našim oboznalí? Bozprávajú, povedajú o ňej ústa |
|||
všetkích našich, ale úctu k ňej pred svetom preukázať tuším že |
|||
sa svedčí mňe, ktorísom i jej najdávňejším i jej najbližším sved- |
|||
kom. V plnora zápale a činnosťi vídavau som Ťa ja už v prvom |
|||
miáďenskom kveťe, tu na paraetnom poli našom Braťislavskom, |
|||
medzi úprironími a oddaními sinmi Slovenskíroi, kďe pracujúc |
|||
i ja často, ako vješ, ňezrovnajúc sa v náhladoch prí prácach |
|||
našich ako vlni vo zbehu prudkom sme sa od seba odrazili, alo |
|||
zas z odrazeňja nášho, viďjac že na jedno bije, za jednim horí |
|||
misel naša, sme si do náručja leťeli a zas spojeními úmislamí |
|||
ďalej sme sa poberali. Túto Tvoju pracovitosť preňjesou si Ti |
|||
z mláďenstva do mužskjeho veku, zo škuol do života, z prí |
|||
pravních namáhaňí do prísnich trúdou, a tu hla sa nám otvóra |
|||
so Slovenčinou nová postať činnosťi, na ktorej si teraz ako |
|||
muž, ako znaťel života, ako pracuvaťel prísni zastaňeš. Mnobo |
|||
od Ťeba úfa mladí život Sloveňskí, i pracujme teda, ňech po- |
|||
zná dačo i z našej usilovnpsti i ňech požehnáva dakedi prácu, |
|||
uzreknuťja a zrozumeňja sa naše. Ak sme dobre vivolili, Boh |
|||
nám buďe pomáhať! — |