Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/9: Rozdiel medzi revíziami
d drobná úprava |
|||
Telo stránky (pre transklúziu): | Telo stránky (pre transklúziu): | ||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Dlhje a dlhje stoleťja prešli, čo mi Slovácí alebo žjadne alebo len chatrnje a rjedke dávali sme znaki života, ale, poďakuvat Bohu, čas ten hliveňja národa néšho už prestáva a mi vždi vjac a vjac preberáme sa i začíname schvatuvať sa na krjelä života duchovnjeho. Ňikdá ale ešte hnuťja toto k životu ňebilo tak do očú ako práve teraz v našom čase, ako sa o tom každí, kdo naše národňje, najnovšje usiluvaňja pilňejším okom pozoruje labko presvedčiť muože, bo ňikdá predtím tolko ďjel duchovních sa u nás ňevidávalo, ňikdá mužou slovenskích a nájme mláďež našu tak vrúcna láska k národnosťi našej ňerozpaluvala, ňikdá predtím tolkuo túžeňja nášho ludu po zoznámeňi sa so sebou i so svetom badat sa ňedalo. Že teda čas tento pre nás je tak vážni v ktorom nám noví žívot nastáva, treba bolo dokonale premisljeť, ako mi a na ktorí spuosob do života tohoto sa jmsťiť máme, abi sa život náš podariu a tak, ako mi ho vivjesť rauožeme a máme, vivjedou. A tu pred všetkím inším muselo to do očú padnúť že mi do teraz ňje v našom, ale v inšom nárečí sme písali: ako ale život náš v nárečí takom sa vidarí? Život náš mi len úplňe vistavíme a vistaviť muožeme v nárečí našom vlastnom, bo ono je nám najbližšje, ono je nám rečou najzrozumiťelňejšou, ono má k srdcu i misli našej prístup najsnadňejší a v ňom sú i misel i srdce naše najotvoreňejšje, preto treba nám k tomuto násmu nárečú, keďživot náš počíname, sa privinúť á v ňom sa duchovno rozvíjať. — Oj stoleťja a stoleťja premlčali sťe Slováci, stoleťja preieťeli ponad Vás a ňepodurkali Vás ale preleťeli ako vetrí ponad skali ňečujnje a Vi rodáci stáli sťe ako zakljati, ale prišjeu čas i Vám i švibnuv Vás pťútom a Vi strjasli sťe sa, prebleskti a ožili: oj akože, rodáci, buďeťe slíchať veci, ktorje sa pód časom Vašej sto a Storočňej ňečujnošťi na sveťe prihoďili, ako dáťe na javo radost z prebraňja sa svojho, ako sa ohlásiťe k |
|||
Dlhje a dlhje stoleťja prešli, čo mi Slovácí alebo žjadne alebo |
|||
len chatrnje a rjedke dávali sme znaki života, ale, poďakuvat |
|||
Bohu, čas ten hliveňja národa néšho už prestáva a mi vždi vjac |
|||
a vjac preberáme sa i začíname schvatuvať sa na krjelä života |
|||
duchovnjeho. Ňikdá ale ešte hnuťja toto k životu ňebilo tak |
|||
do očú ako práve teraz v našom čase, ako sa o tom každí, |
|||
kdo naše národňje, najnovšje usiluvaňja pilňejším okom pozo- |
|||
ruje labko presvedčiť muože, bo ňikdá predtím tolko ďjel du- |
|||
chovních sa u nás ňevidávalo, ňikdá mužou slovenskích a náj- |
|||
me mláďež našu tak vrúcna láska k národnosťi našej ňerozpa- |
|||
luvala, ňikdá predtím tolkuo túžeňja nášho ludu po zoznámeňi |
|||
sa so sebou i so svetom badat sa ňedalo. Že teda čas tento |
|||
pre nás je tak vážni v ktorom nám noví žívot nastáva, treba |
|||
bolo dokonale premisljeť, ako mi a na ktorí spuosob do života |
|||
tohoto sa jmsťiť máme, abi sa život náš podariu a tak, ako mi |
|||
ho vivjesť rauožeme a máme, vivjedou. A tu pred všetkím in- |
|||
ším muselo to do očú padnúť že mi do teraz ňje v našom, ale |
|||
v inšom nárečí sme písali: ako ale život náš v nárečí takom |
|||
sa vidarí? Život náš mi len úplňe vistavíme a vistaviť muožeme |
|||
v nárečí našom vlastnom, bo ono je nám najbližšje, ono je nám |
|||
rečou najzrozumiťelňejšou, ono má k srdcu i misli našej prí- |
|||
stup najsnadňejší a v ňom sú i misel i srdce naše najotvore- |
|||
ňejšje, preto treba nám k tomuto násmu nárečú, keďživot náš |
|||
počíname, sa privinúť á v ňom sa duchovno rozvíjať. — Oj |
|||
stoleťja a stoleťja premlčali sťe Slováci, stoleťja preieťeli po- |
|||
nad Vás a ňepodurkali Vás ale preleťeli ako vetrí ponad skali |
|||
ňečujnje a Vi rodáci stáli sťe ako zakljati, ale prišjeu čas i |
|||
Vám i švibnuv Vás pťútom a Vi strjasli sťe sa, prebleskti a |
|||
ožili: oj akože, rodáci, buďeťe slíchať veci, ktorje sa pód ča- |
|||
som Vašej sto a Storočňej ňečujnošťi na sveťe prihoďili, ako |
|||
dáťe na javo radost z prebraňja sa svojho, ako sa ohlásiťe k |