Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/10: Rozdiel medzi revíziami
d drobná úprava |
|||
Telo stránky (pre transklúziu): | Telo stránky (pre transklúziu): | ||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
svetu s tím, čo je uloženuo v loňe Vašom, na ktorí spuosob zanuoťiťe si pesňe svpje bistrje, pesňe svoje vážne jestli ňje v reči svojej milej, v reči, v ktorej bije srdce a v ktorej virazená je misel Vaša, v reči Slovenskej ? Oj vítaj, vítaj, Slovenčina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred svetora! Vítaj nára storazi ti verná družica Slováka, ktorá zaroveň jeho Váhu hňeď prudko trjeliš a uďjeraš silňe ako on o veličiznje skaliská i zalomcuješ srdcom, hňeď sa ňesješ bistro i ako keď Váh pohráva sa s kamenčekamí i pošúmjeva po ňích, lúbezňe gagotáš, a hňeď zas iďeš ťicho a vážňe ako Váh náš v údoljach úzkich hlbočinamí a pláňamí i ako on tam poduňjeva a oči naň hlaďjaceho poťichúčki zaberá, ťicho so sebou pojímaš i srdce ukolembáš: oj vítaj, vítaj Slovenčina naša! Lud teda náš Slovenskí, pre ktorí mi hlavňe pracujeme, mali sme pred očima pri urobeňí kroku tohoto, vezmúc jeho vlastnuo nárečja a ňje dosjal užívanú, spisovnú reč k písaňú kňíh našich, Každí ale a to slušňe od nás úplnuo viložeňja hlavňích príčin, ktorje nás ku kroku torauto pohli, očakávať buďe, za dobruo teda a potrebnuo sme uznali počeť z toho, prečo sme sa na Slovenčinu dali, pred obecenstvom našim zložiť, k čomu, ako každí po viložeňí príčin našich pozná, dostatočnje pohli nás duovodi. |
|||
svetu s tím, čo je uloženuo v loňe Vašora, na ktorí spuosob |
|||
zanuotite si pesňe svpje bistrje, pesňe svoje vážne jestli ňje v |
|||
Pred všetkím inším v tejto veci na kmenovitosť (die Gliederung in Stämme, divisio in stirpes) národa nášho Slovanskjeho pozor obráťiť treba, ktorá na viššom stupňi a rozviťejšja u nás sa nachádza jako v ktororakolvek druhom nároďe, pre ktorú príčinu národ Slovcnskí je κατ' εξοχην ako sa hovorí kmenovití a na osobnosťi sa rozchádzajúci. Kmenovitosť táto je pri každora tom nároďe, kďe sa nachádza, znameňím velkej sili duchovnej v ňom sa ukrívajúcej, živosťi a čerstvej híbavosťi národa. Kďe v ktorom nároďe kmeni sa nachádzajú, musja biť tam rozličnje spuosobi hovoreňja jedneho spoločnjeho jazika, ktorje rozličnje spuosobi nárečjami (dialectus, Mundart) zovjeme, tím sa ukazujúce, že tá sama reč v rozličnich rečních formách ňje Ien čo do {{hws|sklo|ňeňja}} |
|||
reči svojej milej, v reči, v ktorej bije srdce a v ktorej virazená |
|||
je misel Vaša, v reči Slovenskej ? Oj vítaj, vítaj, Slovenčina |
|||
naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred |
|||
svetora! Vítaj nára storazi ti verná družica Slováka, ktorá za- |
|||
roveň jeho Váhu hňeď prudko trjeliš a uďjeraš silňe ako on o |
|||
veličiznje skaliská i zalomcuješ srdcom, hňeď sa ňesješ bistro |
|||
i ako keď Váh pohráva sa s kamenčekamí i pošúmjeva po ňích, |
|||
lúbezňe gagotáš, a hňeď zas iďeš ťicho a vážňe ako Váh náš |
|||
v údoljach úzkich hlbočinamí a pláňamí i ako on tam poduňje- |
|||
va a oči naň hlaďjaceho poťichúčki zaberá, ťicho so sebou |
|||
pojímaš i srdce ukolembáš: oj vítaj, vítaj Slovenčina naša! |
|||
Lud teda náš Slovenskí, pre ktorí mi hlavňe pracujeme, raali |
|||
srae pred očima pri urobeňí kroku tohoto, vezmúc jeho vlast- |
|||
nuo nárečja a ňje dosjal užívanú, spisovnú reč k písaňú kňíh |
|||
našich, Každí ale a to slušňe od nás úplnuo viložeňja hlavňích |
|||
príčin, ktorje nás ku kroku torauto pohli, očakávať buďe, za |
|||
dobruo teda a potrebnuo sme uznali počeť z toho, prečo sme |
|||
sa na Slovenčinu dali, pred obecenstvom našim zložiť, k čomu, |
|||
ako každí po viložeňí príčin našich pozná, dostatočnje pohli |
|||
nás duovodi. |
|||
Pred všetkím inším v tejto veci na kmenovitosť (die |
|||
Gliederung in Stamme, divisio in stirpes) národa nášho Slo- |
|||
vanskjeho pozor obráťiť treba, ktorá ua viššom stupňi a |
|||
rozviťejšja u nás sa nachádza jako v ktororakolvek druhom |
|||
nároďe, pre ktorú príčinu národ Slovcnskí je TUXT' ejsoxv** |
|||
ako sa hovorí kmenovití a na osobnosťi sa rozchádzajúci. |
|||
Kmenovitosť táto je pri každora tom nároďe, kďe sa na- |
|||
chádza, znameňím velkej sili duchovnej v ňom sa ukríva- |
|||
júcej, živosťi a čerstvej híbavosťi národa. Kďe v ktorom náro- |
|||
ďe kmeni sa nachádzajú, musja biť tam rozličnje spuosobi ho- |
|||
voreňja jedneho spoločnjeho jazika, ktorje rozličnje spuosobi |
|||
nárečjami (dialectus, Mundart) zovjeme, tím sa ukazujúce, že |
|||
tá sama reč v rozličnich rečních formách ňje Ien čo do sklo- |