Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/10: Rozdiel medzi revíziami

 
d drobná úprava
Telo stránky (pre transklúziu):Telo stránky (pre transklúziu):
Riadok 1: Riadok 1:
svetu s tím, čo je uloženuo v loňe Vašom, na ktorí spuosob zanuoťiťe si pesňe svpje bistrje, pesňe svoje vážne jestli ňje v reči svojej milej, v reči, v ktorej bije srdce a v ktorej virazená je misel Vaša, v reči Slovenskej ? Oj vítaj, vítaj, Slovenčina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred svetora! Vítaj nára storazi ti verná družica Slováka, ktorá zaroveň jeho Váhu hňeď prudko trjeliš a uďjeraš silňe ako on o veličiznje skaliská i zalomcuješ srdcom, hňeď sa ňesješ bistro i ako keď Váh pohráva sa s kamenčekamí i pošúmjeva po ňích, lúbezňe gagotáš, a hňeď zas iďeš ťicho a vážňe ako Váh náš v údoljach úzkich hlbočinamí a pláňamí i ako on tam poduňjeva a oči naň hlaďjaceho poťichúčki zaberá, ťicho so sebou pojímaš i srdce ukolembáš: oj vítaj, vítaj Slovenčina naša! Lud teda náš Slovenskí, pre ktorí mi hlavňe pracujeme, mali sme pred očima pri urobeňí kroku tohoto, vezmúc jeho vlastnuo nárečja a ňje dosjal užívanú, spisovnú reč k písaňú kňíh našich, Každí ale a to slušňe od nás úplnuo viložeňja hlavňích príčin, ktorje nás ku kroku torauto pohli, očakávať buďe, za dobruo teda a potrebnuo sme uznali počeť z toho, prečo sme sa na Slovenčinu dali, pred obecenstvom našim zložiť, k čomu, ako každí po viložeňí príčin našich pozná, dostatočnje pohli nás duovodi.
svetu s tím, čo je uloženuo v loňe Vašora, na ktorí spuosob

zanuotite si pesňe svpje bistrje, pesňe svoje vážne jestli ňje v
Pred všetkím inším v tejto veci na kmenovitosť (die Gliederung in Stämme, divisio in stirpes) národa nášho Slovanskjeho pozor obráťiť treba, ktorá na viššom stupňi a rozviťejšja u nás sa nachádza jako v ktororakolvek druhom nároďe, pre ktorú príčinu národ Slovcnskí je κατ' εξοχην ako sa hovorí kmenovití a na osobnosťi sa rozchádzajúci. Kmenovitosť táto je pri každora tom nároďe, kďe sa nachádza, znameňím velkej sili duchovnej v ňom sa ukrívajúcej, živosťi a čerstvej híbavosťi národa. Kďe v ktorom nároďe kmeni sa nachádzajú, musja biť tam rozličnje spuosobi hovoreňja jedneho spoločnjeho jazika, ktorje rozličnje spuosobi nárečjami (dialectus, Mundart) zovjeme, tím sa ukazujúce, že tá sama reč v rozličnich rečních formách ňje Ien čo do {{hws|sklo|ňeňja}}
reči svojej milej, v reči, v ktorej bije srdce a v ktorej virazená
je misel Vaša, v reči Slovenskej ? Oj vítaj, vítaj, Slovenčina
naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred
svetora! Vítaj nára storazi ti verná družica Slováka, ktorá za-
roveň jeho Váhu hňeď prudko trjeliš a uďjeraš silňe ako on o
veličiznje skaliská i zalomcuješ srdcom, hňeď sa ňesješ bistro
i ako keď Váh pohráva sa s kamenčekamí i pošúmjeva po ňích,
lúbezňe gagotáš, a hňeď zas iďeš ťicho a vážňe ako Váh náš
v údoljach úzkich hlbočinamí a pláňamí i ako on tam poduňje-
va a oči naň hlaďjaceho poťichúčki zaberá, ťicho so sebou
pojímaš i srdce ukolembáš: oj vítaj, vítaj Slovenčina naša!
Lud teda náš Slovenskí, pre ktorí mi hlavňe pracujeme, raali
srae pred očima pri urobeňí kroku tohoto, vezmúc jeho vlast-
nuo nárečja a ňje dosjal užívanú, spisovnú reč k písaňú kňíh
našich, Každí ale a to slušňe od nás úplnuo viložeňja hlavňích
príčin, ktorje nás ku kroku torauto pohli, očakávať buďe, za
dobruo teda a potrebnuo sme uznali počeť z toho, prečo sme
sa na Slovenčinu dali, pred obecenstvom našim zložiť, k čomu,
ako každí po viložeňí príčin našich pozná, dostatočnje pohli
nás duovodi.
Pred všetkím inším v tejto veci na kmenovitosť (die
Gliederung in Stamme, divisio in stirpes) národa nášho Slo-
vanskjeho pozor obráťiť treba, ktorá ua viššom stupňi a
rozviťejšja u nás sa nachádza jako v ktororakolvek druhom
nároďe, pre ktorú príčinu národ Slovcnskí je TUXT' ejsoxv**
ako sa hovorí kmenovití a na osobnosťi sa rozchádzajúci.
Kmenovitosť táto je pri každora tom nároďe, kďe sa na-
chádza, znameňím velkej sili duchovnej v ňom sa ukríva-
júcej, živosťi a čerstvej híbavosťi národa. Kďe v ktorom náro-
ďe kmeni sa nachádzajú, musja biť tam rozličnje spuosobi ho-
voreňja jedneho spoločnjeho jazika, ktorje rozličnje spuosobi
nárečjami (dialectus, Mundart) zovjeme, tím sa ukazujúce, že
tá sama reč v rozličnich rečních formách ňje Ien čo do sklo-