Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/11

ňeňja ale aj čo do zvukou a skladu slov sa hovorí, prjezviská daktorích vecí a predmetou (objectum, Gegenstand) všeljake sú, daktorje predmeti často mnohonásobnje v rozličních náreč- jach názvi (denominatio, Benennung) majú, pomisli (cogitata, Gedanken) lebo čisto duchovnje lebo predmetnje, ktorje jednej časťi národa chibja v druhej časťi, u bratrancou jej, sa nachá- dzajú, slová sa na všeljaki spuosob jedno s druhím spájajú a potom aj rozličňe s premeňením prízvukom (accentuatio, die Betonung) sa vislovujú. Čím rozviťejšja, rozmaňiťejšja, bohat- šja je reč daktorjeho národa, tím isťe aj duch národa, ktorí si reč vitvoriu, musí biť bohatšje obdaruvaní, čerstvejší, živejší a jako mi Slováci povedáme strunovaťejší a národ takím du- chom obdarení sa aj v historii pred inšírai národami plodami svojho ducha viznačuje, a krajšje od druhich poligotáva. Zo starích národou bou takíto národ kmenovití hlavňe národ Récki alebo inakšje nazvaní Hellenskí, ktorí trebas malí sa na hlav- ňje tri kmeni rozkladau, Aeolskí, Dorskí, a treťí od tíchto dvoch duchovňejší kmen Jonskí, ktorí bou najpekúejší víkvet z národňjeho pňa Béckeho. Kdo ňevje o jeho velkora puoso- beňí historickom, o jeho živosťi, ktorou je uťešeňe prebraní život Bécki, o jeho plodách ducha, z ktorích všetkje po Bé- koch nastupujúce národi načjerali, učili sa, vzďelávali a ktorje až po dnešní ďen v najviššej u všetkích národou vážnosťi stoja a slávu Bécku v ligotaňí zorňici rovnom zadržujú. Žjaden ňe- prevíšiu národ Bécki v poesii, z ktorej sa nájrae ích živí, obrazotvorní (pleuus phantasiae, phantasievoll), svjezi duch po- znať dáva, a keďdakdo s peknou, ako stok Tatranskí čistou, skrúcaňím a roztáčaňím človeka ňepokalenou, vnutrním poko- jom ovjevajúcou poesiou naťešiť sa chce, dáva sa do poesie Béckej i s tou sa naťeší. Takú čistú, kveťistú, pokojňe ako šuchot líp šumejúcu, Réckej najpríbuzňejšú poesiu má aj ná- rod náš Slovanskí a hlavňe dva jeho kraeni, Maloruskí a milí kmen náš Slovenskí, kveťistú ako jeho lúki a stráňe, vážnu ako tje nad Súlovom skali, ihravú ako slovenskje panni, a li- cho, časom žjalňe duňejúcu ako jeho Váh v údoljach pod Sta-