Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/12: Rozdiel medzi revíziami
d drobná úprava |
|||
Telo stránky (pre transklúziu): | Telo stránky (pre transklúziu): | ||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{hwe|s=Sta|e=rim}} Hradom a Strečnom. Bou národ Récki kmenovití, je národ Slovanskí kmenovití, okrera toho rečou a podstatou (essentia, Wesen) svojou národu Réckemu najbližší. Ňemislírae a ňémuožeme to isťiť, žebi daktorí národ len pre kmenovitosť svoju bou vjacej duchovní a k poesii schopni, ale je to jedno s druhím: kďe je kmenovitosť, je viššja duchovnosť a kďe v národach viššú duchovnosť, ducha čerstvotu a svježosť nachádzame, viďíme že sú národi kmenovitje. Pri národach ňízko stojacích, na ducha chudobních, mizernich, ňepoetickích ňenachádzame nárečí, ňenachádzame kmenou. Turek najďalej kďe bíva v Azii práve tak hovórí ako Turek Europejskí a tak je to aj s Mongolmí. No ňepotrebujeme i tak ďaleko zachoďiť, bo i bližšje máme na to príkladi. V nárečjach Réckich kolko íčh len kolko bolo vo všetkích sa písalo a plodi všetkích nárečí boli jeden obecní poklad duchovnjeho života Réckeho. Tak v Aeolskom nárečí písali Alcaus, Sappho, Theognis, v Dorskom Theokrit, Pindar, Kalimach atd. v Jonskom Hesiod, Hippokrat, a v Attickom, ktoruo bolo len vjac vibrúsenuo ale aj ošúchaňejšje nárečja Jonskuo, písali mnohí: Isokrat, Demosthen, Thukvdid, Xenophon atd. Homer písau v reči takej, ktorá ešťe ňebola sa ďaleko na nárečja rozrástia, alebo abisme ínakšje povedali, písau v nárečí, ktoruo ešťe od reči obecnej a tak aj od druhích nárečí ňebolo tak ďaleko odrastnutuo lež ím ešťe velmi blízko, pre tú príčinu míla sa tí, ktorí mislja, že on zo všetkích nárečí reč svoju zhabau a do vedna poskladau. Rimaňja ňemali kmenou, aspon mi ňič o ňích nevjeme, ale aj život Rimskjeho národa je stuďení, prosaickí a literatúra ícb, v ktorej oňi najvjacej za Rékmi išli, je len tuoňa bohatej a vzňešenej literatúri Réckej. |
|||
Tím Hradom a Strečnom. Bou národ Récki kmenovití, je ná- |
|||
Tod Slovanskí kmenovití, okrera toho rečou a podstatou (es- |
|||
Kmenovitosť teda národa je pekní, znameňití úkaz pri samom nároďe, svedectvo dávajúci o višsej jeho duchoviiosťi a duchovnej národa živosťi, preto musí sa ona, kďe sa nachádza, jako sa len najlepšje muože, zachovávať, ochraňuvat a opatrňe rozvíjať. Kďe sa kmeoovitosť v nároďe nachádzala a svojira spuosobom sa rozvíjala, ťam všaďe viďíme čerstvo |
|||
*entia, Wesen) svojou národu Réckemu najbližší. Ňemislírae |
|||
a ňémuožeme to isťiť, žebi daktorí národ len pre fcmenovitost |
|||
svoju bou vjacej duchovní a k poesii schopni, ale je to jedno |
|||
s druhím: kďe je kmenovitosť, je viššja duchovnosť a kďe v ná- |
|||
rodach viššú duchovnosť, ducha čerstvotu a svježosť nachá- |
|||
dzame, viďíme že sú národi kmenovitje. Pri národach ňízko |
|||
stojacích, na ducha chudobních, mizernich, ňepoetickích ňe- |
|||
nachádzame nárečí, ňenachádzame kmenou. Turek najďalej |
|||
kďe bíva v Azii práve tak hovórí ako Turek Europejskí a tak |
|||
je to aj s Mongolmí. No ňepotrebujeme i tak ďaleko zacho- |
|||
ďiť, bo i bližšje máme na to príkladi. V nárečjach Réckich |
|||
kolko íčh len kolko bolo vo všetkích sa písalo a plodi všetkích |
|||
nárečí boli jeden obecní poklad duchovnjeho života Réckeho. |
|||
Tak v Aeolskom nárečí písali Alcaus, Sappho, Theognis, v |
|||
Dorskom Theokrit, Pindar, Kalimach atd. v Jonskom Hesiod, |
|||
Hippokrat, a v Attickom, ktoruo bolo len vjac vibrúsenuo ale |
|||
aj ošúchaňejšje nárečja Jonskuo, písali mnohí: Isokrat, De- |
|||
mosthen, Thukvdid, Xenophon atd. Homer písau v reči ta- |
|||
kej, ktorá ešťe ňebola sa ďaleko na nárečja rozrástia, alebo |
|||
abisme ínakšje povedali, písau v nárečí, ktoruo ešťe od reči |
|||
obecnej a tak aj od druhích nárečí ňebolo tak ďaleko odrast- |
|||
nutuo lež ím ešťe velmi blízko, pre tú príčinu míla sa tí, ktorí |
|||
mislja, že on zo všetkích nárečí reč svoju zhabau a do vedna |
|||
poskladau. Rimaňja ňemali kmenou, aspon mi ňič o ňích |
|||
nevjeme" ale aj život Rimskjeho národa je stuďení, prosaickí |
|||
a literatúra ícb, v ktorej oňi najvjacej za Rékmi išli, je len |
|||
tuoňa bohatej a vzňešenej literatúri Réckej. |
|||
Kmenovitosť teda národa je pekní, znameňití úkaz pri |
|||
samom nároďe, svedectvo dávajúci o višsej jeho duchoviiosťi |
|||
a duchovnej národa živosťi, preto musí sa ona, kďe sa na- |
|||
chádza, jako sa len najlepšje muože, zachovávať, ochraňuvat |
|||
a opatrňe rozvíjať. Kďe sa kmeoovitosť v nároďe nachádzala |
|||
a svojira spuosobom sa rozvíjala, ťam všaďe viďírae čerstvo |