Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/13

kvitnúci, na spuosob zdravjeho, peknjebo stromu rozvití ži- vot duchovní nárocla, kéďteda náš národ Slovenskí pomedzi všetkimí inšími je nanájrae kmenovití, kmenovitosť nášho ná- roda ak chceme k takjemu ho životu privjesť, akjeho koreňe sa v ňom nachádzajú a jakí mu historía sveta zaslúbila, musí nám hlboko na srdci ležáť, inakšje ten život žjadnim spuóso? bom ňeobcjahňe a na mjesto toho, abi bujňe rozkvitau, v da- ktorích svojich haluzacb á na vjacej stranách svojho života zakr- paije, podobajúc sa tu i tam zeliňe, ktorá stojac na zemi jej ňepríhodnej chápe sa síce chápe k životu a zdá sa stávať, ale pri tom všetkora len predca, jako mi Slováci hovoríme, htivje a živorí. Považujúc toto, srďečňe žjadat musíme, abi sa ná- rod náš Slovanskí tak rozvíjau akb sa on sám rozrástou t. j. abi sa rozvíjau kmenovito, bo len tak buďe život jeho samo^ rastlí, ňezakrpaťení, na silu ňevihnaní, ale podarení ako skur točňe organickí, a preto tá je naša najvrúcňejšja zjadosi, pbi Slovanskje kmeni vo vlastoích nárečjach svoj duchovní iivot vistavili, teda kroeni v nárečjaeh osobních písali, v ňích čo su pred Bobom, svetom i Slovanstvom ukázali. Slovanskích kme- nou a tak aj nárečí živích je jedenást a to k poludňovíchodňim Slovanom patrja 1) Welko-Rusi, 2) Malo-Rusi, 3) Bulhari, 4) Srbi, 5)Horvati, 6) Slovinci, k pounočňozápadňím, 7) Po- Ijaci, 8) Čé8t, 9) Horňo-Lužičaňja, 10) Dolňo-Lužičaňja a na^ posledok, 11) mi Slováci s naším vlastním Slovenskím nárečím. Ňemislírae to, abi každí kmen, bocakí malí a chatrní vo vlast- nom svojom nárečí písau, ale žjadame abi každí kmea, ktorí má dačo osobitnjeho, duchovnjebo, ktorjeho nárečja je ešťe čistup, ňepomúťenuo, ňepokazenuo, k písaňú spuosobnuo, ktorí duchovňe i materíálňe svoju literatúru udržat vistačf, slovom abi kaidf takí kraen nárečja svoje obrábau, v ňom plodi ducha svojho vidávau a pred tvár Slovansftva postavuvau. Žja* dosi tJrto je na osoh kaidjeho a na osoh Slovanstva. Slom- skí život je rpzložití ako lipa na moc konároú, národje jeden ale jeden v rozmaňttosiach. i ňech teda je rozmaňitost táto ale v jednote aj v duchovnom našom živoie zjavná, ňech du-