Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/14

chovní náš život na záklaďe našej prirodzenej životnosťi, ktorá je národňja kmenovitosť, stojí, a tak bude život nóležití, na dobrích základoch postavení, bo sa ňič čo bi virásť malo ňeu- dusí a ňič ňezakrpaťje. čo bi ale, ako sme rekli, okreme vikvitnúť ňemalo a ňemohlo, to ňech k najbližšej haluzi pri- rasťje, abi sarao sa namáhajúc ňevischlo a rovňe v daromnej namáhavosťi ťjež len leda bolo ňeživorilo. Tak teda dobre urobí kmen bulharskí, keďsa so srbskím, dobre azda kmen slovinskí, keďsa s horvátskim duchovním svojim životom zrasťje, a ten kmen v srbskom, tento zas v dalmatinsko-horvátskom nárečí, ktoruo je od borvátskeho kraena za spisovnuo povíše- nuo, plodi svoje duchovnje vidávať buďe, krem toho aňi kmen bulharskí aňi kmen slovinskí ňezdajú sa mať dačo tak osobit- njeho, k čomu bi oňi vlastnuo nárečja potrebuvali, a ích ná- rečja sú, tamto starou bulharčinou a turčinou a toto ňemči- nou nakvasenuo a preplňenuo, ošúchanuo a v ploďivosťi svo- jej zatarasenuo. Panuvalo sícc a panuje až do dňešnjeho dňa roedzi daktorimí Slovanskími učeníroi usiluvaňja, abi sa počeť literatúr kmenovích Slovanskích ako len najvjacej umenšiu a tak abi k daktorím kmenom inšje kmeni pristúpili a v ích ná- reči ďjela spisuvali a vidávali, ktoruo uroeošeňja kraenovích literatúr slovanskích k vuoli tak rečenej vzájemnosťi (Wech- selseitigkeit, nexus reciprocus) Slovanskej sa stať a k pev- ňejšjemu sa spojeňú baluzí Slovanskícb najroe tícb, ktorím ňebezpečenstvo od cudzoti brozilo, poslúžiť raalo. Ňedávno ešťe o národ náš ronobozaslúžilí a všetkej úcti hodní našiňec, vo svojom spisku »Vzájemnost we pŕíkladech u Čechoslowanú" v Pešťi vidanom na tento spuosob o veci pripomenutej píše: „Zústaňme pŕi tom počtu nárečí, kterj nám osudem již newv- hnutelňe dán jest, aniž je sami schwalné rozmnožujme, ale radéji kde raožno umensujme." Našiňec tento písau o vzá- jemnosťi, a predca sú tjeto slová ňevzájemnje! Ňemá sa uroenšuvať, rušit a ňičiť to, čo z národa samjeho Slovan- skjeho a tak pekňe virástlo, čo ňikím sebevolňe ňje je urobe- nuo ale z hlbini bohatjeho ducha Slovanskjeho pocbodjace,