Bratislavská jar

Kostrova báseň oslavujúca oslobodenie Bratislavy roku 1945.

Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú

jej príchod svýbuchmi v ovocných záhradách.

Do vône fialiek miešal sa pušný prach.

A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu,

v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč

a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté

zazreli neznámych vojakov na zákrute,

tamhore ulicou, jak zimu ženú preč.

Okvetia voňali a ešte počuť bolo

priam z vekov hlbiny ponuro dunieť ľad.

V mumlavom orchestri dunivých kanonád

do výšok vytiahol škovránok tenké sólo.