Básnici XIX. stoletia: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 153 bajtov ,  pred 4 rokmi
<poem>
(oprava kódu; náhrada zastaralých prezentačních tagů vhodnější konstrukcí)
(<poem>)
 
</div>
 
<poem>
Ľahkomyseľne drnkať prsty<br>
nech strún sa nikto netýka!<br>
Kto lýru berie dnes do hrsti,<br>
velikú prácu podniká.<br>
Ak nevieš iné, odhúsf leda<br>
radostný-bôľny pocit svoj:<br>
nies’ svetu potrebný, a teda<br>
ta s drevom svätým na pokoj!
 
Na púšti blúdime, jak s ľudom<br>
raz blúdil Mojžiš ťažením,<br>
a, čo; Boh vodčím rozžal čudom,<br>
za stĺpom stúpal plamenným.<br>
Za novších čias Boh takýmito<br>
stlpami určil poetov,<br>
v kraj Kanaánu aby títo<br>
ľud viedli, zvaný svojefou.
 
Nuž, kto je básnik, napred všetci,<br>
cez oheň-vodu s ľudom v pút!<br>
Buď prekliaty, kto šmarí veci<br>
ľudovej prápor; kliaty buď,<br>
kto z chabosti či z lieni — hmoty<br>
rab — zaostane: opodiaľ,<br>
kým ľud sa morí, trudí, potí.<br>
by vo tôni si spočíval!
 
Sú proroci, tí s ciachou falše,<br>
rozhlasujúci klebetu:<br>
vraj, zastaňme; nač’ kroky ďalšie,<br>
bo zasľúbenia zem je tu?<br>
Lož, nestydatá lož, juž snadne<br>
broj miliónov povalí,<br>
čo v úpeku dňa, hladne-smädne<br>
živoria, naskrz zúfalí.
 
Až raz tak z hoja koša každý<br>
si bude môcť brať jednako,<br>
keď k stolu práva raz si navždy<br>
prisadnú všetci rovnako;<br>
keď slnce ducha zjasá-splesá<br>
v oblôčkocb, i v tých sťaby dlaň:<br>
len vtedy Iza riecť: zastavme sa,<br>
bo. áno, tu je Kanaán!
 
A dotiaľ oddychu niet, dotiaľ<br>
bor, Človeče, sa, nespočiň. —<br>
Snáď život, hoc nám sily podťal<br>
v tom, pláce nedá nám; no v klin<br>
ked smrti sklesneme sťa družke,<br>
zrak pod jej bozkom zavreme,<br>
a na vencoch nás, na poduške<br>
z hodvábu spustí do zeme.
</poem>
 
== Zdroj a poznámkový aparát ==