Pamätný spis zástupcov slovenských Maďarov čsl. vláde z 19. 04. 1945: Rozdiel medzi revíziami

}}

 

''Ladislav Takáč, ...preto, že si Maďar ! (pre Nadáciu Milana Šimečku vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2003)''

 

Slovenskí Maďari nechcú popierať, že očakávali zlepšenie svojho osudu po trianonskej mierovej zmluve pokojnou revíziou týchto zmlúv. Túto svoju túžbu chceli však dosiahnuť vždy len pokojnou cestou, a nesmerovala táto túžba a politický cieľ proti českému alebo slovenskému národu, a práve preto sa hlási tunajšia maďarská pospolitosť čo najúprimnejšie ku konštruktívnej spolupráci ľudovodemokratickej Československej republike.

 

 

Bolestne a deprimujúco pôsobí na nás, že zodpovední činitelia znovuzrodeného štátu následkom akéhosi optického klamú stotožňujú šesťročný postoj Maďarov na Slovensku s atitudou Nemcov a oných Slovákov, ktorí ruka v ruke potupili večné piliere ľudskosti, rovnosti, pravdy a právneho poriadku.

Maďari žijúci na Slovensku, odolávali v rokoch 1938 až 1945 všetkými svojimi silami - a ich počet v slovenskom štáte nebol veľký - každému fašizmu a hitlerizmu, a neberúc zreteľ na materiálne výhody alebo mocenské možnosti, z vnútorného mravného presvedčenia odmietli výzvy nemeckých a slovenských mocipánov k spolupráci. Maďarská strana (Magyar párt) na Slovensku nemôže byť v žiadnej relácii stotožňovaná s bývalou Nemeckou stranou (Deutsche Partei) na Slovensku a je všeobecne známe, že Maďari a Maďarská strana nebola vôbec v kladnej relácii k Nemcom, k Nemeckej strane, ale ani k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, k Hlinkovej garde a k Hlinkovej mládeži. Naopak, Nemci a spomenuté slovenské organizácie prenasledovali Maďarov a Maďarskú stranu. Maďarská strana bola na Slovensku jediná „protinacistická" politická strana. Tunajší Maďari sa uchýlili od hitlerizmu a fašizmu k praktickým službám kresťanstva a humanity. Odmietla samozrejme aj hitlerovský pozdrav, známe zdvíhanie pravej ruky. Maďarská strana bola preto behom posledných rokov vystavená úradne i mimoúradne, priamo a nepriamo, najväčšiemu prenasledovaniu. „Grenzbote", orgán Nemeckej strany, označoval nepriateľov hitlerizmu na Slovensku nie raz takto: Tschechen, Juden, Madjaren, komunistische Umtrieben. Keď v novembri ÚŠB v Bratislave pozatvárala maďarských intelektuálov, medzi nimi rad novinárov, noviny „Grenzbote" komentovali túto udalosť podtitulom „Beneš, Hodža, Komunistenfreunde".

 

 

Tak sa stalo, že Maďari boli pre svoju humanitu a vernosť k zásadám (demokratizmu) najprenasledovanejšou spoločenskou vrstvou Slovenska. Nemci sa pokúsili, hlavne v Bratislave a na Spiši analyzáciou mena a v pozadí materiálnym a úradným vyhrážaním získať si pre svoju rasovú teóriu tých Maďarov, ktorí nemali maďarsky znejúce mená. Avšak v jadre táto snaha zlyhala. Tunajší Maďari nestotožňovali sa ani s tými Maďarmi, ktorí kvôli podlým arizačným výhodám, ako novorodení Slováci alebo Nemci, zmenou mena objavili sa v Nemeckej strane alebo HSĽS a dostali preto odmenu zradcovskú. Nemci aj na poli duchovnom hatili zastrašením každú budovateľskú prácu. Maďari napriek tomu vytrvali verne a húževnato pri svojich demokratických životných zásadách a pri svojom humánnom zmýšľaní. Nemali v ohni dve želiezka, ale odmietli hitlerovský svet. Nemecké vyslanectvo poslalo do Krajinskej centrály Maďarskej strany v Bratislave desaťtisíce propagačných spisov, ktoré tam boli systematicky zničené, ani jeden takýto spis sa nedostal do rúk členom strany. Keď slovenská vláda zriadila samostatné nemecké evanjelické biskupstvo, maďarskí evanjelici na Slovensku sa voči tomuto chovali naprosto rezervovane a spojili sa buď so slovenskými evanjelikmi, alebo vyhli sa vôbec zlúčeniu. Na tomto poli hral dôležitú úlohu Ján Esterházy, krajinský predseda Maďarskej strany a jediný maďarský poslanec v parlamente, ktorý bol zároveň jediným opozičným členom v slovenskom parlamente. Ján Esterházy je aj z československej minulosti známy tým, že presadil oproti Andorovi Jarošovi, že maďarskí členovia pražského parlamentu pri voľbe prezidenta Republiky dali svoje hlasy za dr. Edvarda Beneša. Úlohu a účinkovanie Jána Esterházyho možno posudzovať z viacerých hľadísk, ale nech je sudcom hocikto, musí objektívne uznať, že musel rozhodovať a jednať za najchúlostivejších pomerov, a on zvolil pri tom cestu najčestnejšiu. Z politickej účelnosti musel robiť aj také prejavy, s ktorými nikdy nesúhlasil. Ale, ako je všeobecne známe, jedine Ján Esterházy to bol, ktorý neodhlasoval slovenský zákon o Židoch a ktorý pri každej významnej príležitosti prízvukoval vôľu tunajších Maďarov ku konštruktívnej práci, a aj ako jediný povedal, čo súdi o bývalej štátnej forme Slovenska a o jej zakladateľoch. Tieto kritiky mali niekedy ozvenu v celom štáte a značne škodili vláde. Za protihitlerovský postoj tunajších Maďarov možno ďakovať aj vplyvu Jána Esterházyho. Esterházy pomohol tiež mnohým prenasledovaným Čechom, medzi iným zachránil rodinu jedného československého vyslanca a podporoval ju roky dovtedy, kým bola táto rodina slovenskými partizánmi oslobodená. V záujme Slovákov v Maďarsku učinil Esterházy mnoho u maďarskej vlády v Budapešti. Jeho snahám možno ďakovať, že 600 prepustených slovenských železničiarov vzali v Maďarsku späť do štátnej služby. Esterházy pomohol nespočítateľným prenasledovaným Židom, podporoval ich vycestovanie a skrýval ich. Toto urobila ináč väčšina Maďarov. Bolo to natoľko známe, že medzi Židmi sa to stalo počas ich prenasledovania povestné.