Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika k odchodu z redakčnej rady Kultúrneho života, 27.4.1967

Údaje o texte
Titulok	Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika k odchodu z redakčnej rady Kultúrneho života, 27.4.1967
Zdroj	Pravda, roč. 49, č. 116 A, 27.4.1968, s. 2
Licencia

Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika

Prečo abdikovali

Bratislava (ČTK) - Básnici Ladislav Novomeský, Miroslav Válek a Vojtech Mihálik poslali ČTK toto vyhlásenie:

V súvislosti s mnohými žiadosťami o vysvetlenie nášho postoja v prípade redakčnej rady Kultúrneho života považujeme za nevyhnutné vysvetliť príčiny nášho odchodu z tejto redakčnej rady. Očakávali sme, že redakcia KŽ podá objektívnu informáciu svojím čitateľom. Keďže sa to nestalo, chceme sa vyjadriť touto cestou.

Ako sme už oznámili, rozhodli sme sa vystúpiť z redakčnej rady Kultúrneho života. Neurobili sme to s ľahkým srdcom, pretože sme dlhé roky spolupracovali s týmto časopisom a všemožne sme ho bránili v časoch, keď bol terčom najostrejších útokov. Chceme zdôrazniť, že sa nevzdávame ako tí, ktorých prerástla doba, ale vystupujeme z redakčnej rady na protest proti praxi, s ktorou nemôžeme súhlasiť. Zvyšok redakčnej rady KŽ vo svojom vyhlásení vyslovuje prekvapenie nad naším postojom. Sme dvojnásobne prekvapení týmto predstieraným údivom, pretože sme svoje rozhodnutie oznámili už na zasadnutí výboru Sväzu slovenských spisovateľov dňa 18. marca 1968 a neskôr o krízovej situácii v KŽ dvakrát rokovalo predsedníctvo sväzu. Jednako však cítime povinnosť objasniť svoje stanovisko slovenskej kultúrnej verejnosti teraz, keď sa nám zdá, že sme už vyčerpali iné možnosti na nápravu veci.

Je známe, že od vľaňajšieho leta sa zreteľne rozdelili fronty v slovenskej spisovateľskej obci. Prejavuje sa to na odlišnom postoji k niektorým otázkam (list skupiny spisovateľov IV. sjazdu, Mňačkov prípad), ktorých význam sa umelo zveličuje, aby sa zastrela skutočná príčina konfliktu. Skutočnou príčinou je, podľa nášho názoru, predovšetkým politické hodnotenie arabsko-izraelskej vojenskej zrážky. Cieľom hrubých útokov, intríg a klebiet sú najmä tí spisovatelia, ktorí nechceli byť jednostranní v hodnotení izraelsko-arabského konfliktu, aj keď to na druhej strane neznamená, že sa bezvýhrad stotožňujú so všetkými aspektmi zahraničnej politiky našej vlády.

Nazdávame sa, že slovenskí spisovatelia, ak rozmýšľajú a cítia humanisticky, musia sa stavať kriticky k nacionálnemu šovinizmu na oboch stranách. Kulktúrny život do dosiaľ robil veľmi jednostranne. Hoci je časopisom Sväzu slovenských spisvoateľov, v uvedenom zmysle nevyjadroval kultúrno-politické hľadiská volených orgánov Sväzu.

Spomínané kritériá sa premietajú aj do hodnotenia vnútropolitickej situácie ČSSR. Sme presvedčení, že téza: najprv demokratizácia, potom federalizácia, ktorá je teraz taká rozšírená a ktorej konkrétne ozveny možno nájsť aj v Kultúrnom živote, je pomýlená a že tieto dve otázky nemožno od seba oddeľovať ani preferovať jednu pred druhou, pričom sa domnievame, že životný zujem slovneského národa - totiž realizovanie úplnej svojbytnosti a zvrchovanosti tohto národa - nás oprávňuje akcentovať v tejto situácii práve myšlienku federalizácie. Bez jej dosiahnutia, bez dovŕšenia národnej revolúcie, nemôže totiž existovať ozajstná demokracia, aspoň nie demokracia, slúžiaca záujmom slovenského národa.

Nie sme ochotní ďalej kryť svojimi menami tendencie, s ktorými nesúhloasíme. Extrémnym silám sa darí ochromovať a rozkladať slovenskú spisovateľskú obec práve v čase, ktorý je pre ďalšie osudy nášho národa a kultúry rozhodujúci. Nebudeme pri tom asistovať.