Údaje o texte
Titulok Úľava
Autor Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj visegradliterature
Licencia PD old 70

Vzniká, tiahne búrka srdca
rovno morskej, veru;
bolesť býva blaha časťou,
jejž len Boh zná mieru;
vzduch radosti prečistí žiaľ,
i keď vyvztekané
už zármutku mračná, na nich
krásna dúha vstane.

Včera druzgla už i nádej,
sťažeň sám, len čo mi
pochybnosť podvrhla krehkú
dosku stred pohromy:
dnes podo mnou, nado mnou je
hladké more, nebe;
háj mi kýva sviežou chvojou,
jak by zval ma k sebe. —

Nepuká tak ľahko srdce,
čo jak bôľ v ňom pipre:
zmäkne len a pre radosti
zvnímavie a skyprie;
svätvečer jak roľníkovi,
minúc robôt piatok:
plným blahom stane sa mu
útrap nedostatok.

Niet tak pustej biedy, kde by
smrteľník si chtivý
nenašiel hoc na dlaň šíre
kus zelenej nivy,
a keď tú zahrabal vietor
v piesčin nekonečnu:
oplače ju... dial však stúpa,
v duši nádej večnú.

Púšť ty žitia, mám tiež v tebe
spočívadlo malé;
búrny prúde, loď mi srdca
nepoženieš stále;
ak mi ťažký žiaľ, strasť ťažká
zlé dni spôsobilý:
nahradí ich úľava vše
v odpočinku chvíli.