Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/56

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

chlapci, ten núž je Petrovj ženj atď.; Slováci hovorja: tento jačmeň je z Petrovho statku, dau som to Petrov- mu chlapcovi, ten nuož je Petrovej ženi atď. Kolká od- chodnosť Slovenčini od Češťini! — Počti Slováci ťjež celkom inakšje skloňujú ako Česi, na pr. Českí: nora. dvojnjeho: dva, dvé, dvé, genit. dvau, dat. dvéma, lok. dvau, instr. dvéma, Slov. dvaja, dva, dve, dve, gen. dvbch, dat. dvom, 1. dvoch, instr. dvoma, Č. tŕi, obojakjeho pohlavja gen. tŕí, dat. tŕera, lok. tŕech, instr. tŕemi, Sloven. nora. traja m., tri ž., tri ň., gen. troch m., trich ž., dat. trora ro., trim ž., ak. troch m,, osobní a životní, tri ňeživotní, tri ž. ň., lok. troch m., trich ž., instr. troma m., triraa ž. A takáto rozdjelnosť je aj v in— ších počtoch. U Slovákou vípoveďe: tri muži, z téch trí chlap- cú sú bez zmislu. — Podobňe aj všemená v Českom odchod- nuo majú skloňeňja od Slovenskjeho na pr. Českí nom. ja, g. mne, dat. mné, ak. mne, lok. mné, instr. mnau, SL n. ja, g. mňa, dat. mňe, ak. mňa alebo ma, iok. mňe, in. mnou. Češi on, ona, ono, gen. jeho, jí, jeho, dat. jemu, jí, jemu, ak. jeho, ho, ji, je, lok. ném, ní, ňem, instr. ním, ní, ním, nom. mn. p. oni, pnj, oňa, gen. jích, dat. jím, ak. je. Sl. nom. on ^ona, ono, g. jeho, jej, jeho, d. jemu, jej, jemu, ak. jeho, ho, ju, ho, lok. ňom, ňej, ňom, instr. ňím, ňou, ňím, nom. mn. p. oňi, oni, oni, gen. ích, dat. ím, akus. ích atď. Dajednim sa to ňebuďe zdať, že mi v ak. jednotnje- ho počtu v ňijakom pohlaví hovoríme ho a v ak. mn. počtu vo všetkích pohlavjach ích, ale v grammatike Siovenskej pre- ukážeme, že naša reč aj tuto si veďje zákonňe. Práve tak ako u nás je aj u Rusou, ktorí v ak. mn. p. ťjež len ích vo všet- kích pohlavjach pri osobních, ňeosobních a ňeživotních užíva- júr — V slovesách Čeština ňje je tak celkom ako Slovenčina určitá. U Čechou prvá osoba v jednotnom počte a treťja oso- ba množnjeho počtu sa hodne od starjebo spuosobu uchílili, u nás sú kďe zavaruvaňejšje na pr. Češi majú v prvej osobe jed. počtu piji, krvji, skáči, maži a tak tjež len že zdízenuo aj v treiej osobe množnjeho, teda pijí, krijí, skáčí, maží, a potom