Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/6

mjeťe ho. K Vám teda sa obracja písmo moje a buďe, ako vjem, dobre prijatuo od Vás, a Vi i menamí svojimí i ochot- nosťou svojou pripravíťe mu dobruo prijaťja aj u druhích kra- janou našich, dodajúc ešťe čo bi chibelo k visvetleňú a viložeňú hlasu toho životnjeho drahej roďini našej. Pred rokom v peknom leťe, ako vjeťe braťja, zastali sme sa boli u drahjeho nášho Jozefa Miloslava v kraji po Ňitre nazvanom, tam v Hlbokom, v loňe statočnjeho tamošnjeho ludu nášho, kďe po prácach ďenňích na večerních chvilách dohovárali sme sa o kroku tomto hovoriť k ludu nášmu ňje len v obecnom ale aj v pospolitom a viššom živote nárečím na- ším, milou našou Slovenčinou. Pripusťili sme si hlboko k srdcu kmen náš a povíšeňja jeho duchovnuo i rozvažuvali všetkje sem padajúce okolnosťi; rozvážili sme peknje následki samostatnje- ho jeho duchovnjeho rozviťja a posúďili pilňe aj ťažkosťi kroku podobnjeho. V pohnuťí našom nad drahím kmenom a ludom Slovenskím navšťívili sme toho spevca tam, čo sa i duchom i postavou svojou pochoďiť zdá tam z tích starích našich velkích časou, bo tak je s ňimí obznámení, ako kebi sám v ňích bou žiu a so sinmí i spravcamí ích obcuvau, tak ích rád viďí ako kebi sára bou velkosť a slávu ích zažiu a blesk ich i jeho osvje- ťiu, tak vzňešeňe postavou svojou vizerá, ako kebi sám jeden z mužou a hrďinou tích vekou bou, navšťívili sme ho i prizreli sme sa zasmútenej tvári jeho nad časmí terajšimí a bolestnjemu oku jeho nad Slovenstvom, odhoďením a opusťením kmenonj svojim. Viďeli sme ho tam nad šumnou Blavou, obstreljeho horamí visokími v iichom údolí ako pozerá na tje vrchi či mu skoro vetrí čo sa do údolja z ňích spúšťajú doňesú novinu radost- ňejšú, novinu ožiťja Slovákou? Viďjac ho, rozlúčili sme sa; Jozef Milos)av náš ostau tam pod svojou Bjelou Horou, v tom milom, prjaťelskom doroe svojom, Ti Michal Miloslav poberau si sa k cisárskemu mestu a z ňeho potom ta dohíbki Tatjerajasjeu som ta na ťichuo Považja k roďiňe dr^hej a o ňedlho potom nad Dunaj. Ňeostalo z ohladu Slovenčini na ňičom istom me- dzi namí ale uzrekli sme sa že esťe tú vec za rok rozvážime,