Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/7

mišljenki svoje pod ten čas si zveríme a potom sa uzňesjeme po roku. Misleli sme, dopisuvali sme si, prešjeu rok keď sme sa tam pod trónom matki Tatri, tam pod oltárom Tatjer na- šich, Kriváňom, zastali a jako sme sa zvítali, zvítali sme sa s uzňeseňím za Slovenčinu, i podali sme si na to ruki. Ňebolo treba vjac o tom hovoru; bola vec rozvážená, pretrasená a te- raz už prichádzame s ňou k rodákom svojim, s radosťou a žja- dosťou, abi premisljac vec k nám prislúpili a raz už roztrhaňú Slovenskjemu koňjec urobiť nám pomáhali i pridružili sa k či- sto Slovenskjemu životu. Ňesklarae nás, ako pevňe veríme, očakávaňja naše: už mnohí súkremňe o kroku tomto uvedo- mení prirazili sa k ňemu s celou dušou, ako zo znameňiťejších bistroumní náš Kuzmánj, oblúbení náš spevec Sam. Chalup- ka, vrúcni Guoth, ostrovťipní Fejérpataki, pracovití a obe- tuvaví Kadaví a moc inších, druhí puojdu za ňimí, bo chcejú život kmena nášho a prišjeu i čas náš. Celá mláďež Slovenská prijala mišljenku túto so zápalom a mláďež ňesje so sebou budúcnosť života. Ešťe slávni muž naš, Kollár, ďíva sa len pozďaleki na to čo predsebaberjeme, ale akože muž co celí svoj život na duchovnom zvelatku Slovákou pracuvau a tak re- čeno len v tejto práci prežiu život svoj, akobi ten ňemuseu dobre prjať všetkjemu čokolvek k cjelu oznámenjemu zmeru- je ? On, to isťe vjeme, čo aj ňepuojďe po cesťe našej, ňebuďe ai>iť ňemuože proťi nám. *) Badostnuo bolo to zvítaňja a zrozumeňja sa naie tam pod visokími Tatramí, preleťeli nám tam v krásnom Liptove dňi peknje! Včerstvích, životaplních Tatrách nabrali sme pri uzrek- nuťí a zrozumeňí sa tomto našom novej vlabi životnej i pusťili sa tak rečeno do novjebo behu v živoťe našom. Tomuto na novo sa rozživoťeňú, tomuto zrozumeňú sa nášmu chcem ťjež posveťeňím Vám muojho spisu položiť pametňík, ktorí nás vždi na tje dňi upametá, na tje dňi peknje. Ale oddávam ňím aj srďečnú úctu Tvojej, Michal Miloslav, hlbokej misli a rozvažito-

• ) Písalo sa toto z jara b. r.