Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/11: Rozdiel medzi revíziami
d drobná úprava |
|||
Telo stránky (pre transklúziu): | Telo stránky (pre transklúziu): | ||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{hwe|s=sklo|e=ňeňja}} ale aj čo do zvukou a skladu slov sa hovorí, prjezviská daktorích vecí a predmetou (objectum, Gegenstand) všeljake sú, daktorje predmeti často mnohonásobnje v rozličních nárečjach názvi (denominatio, Benennung) majú, pomisli (cogitata, Gedanken) lebo čisto duchovnje lebo predmetnje, ktorje jednej časťi národa chibja v druhej časťi, u bratrancou jej, sa nachádzajú, slová sa na všeljaki spuosob jedno s druhím spájajú a potom aj rozličňe s premeňením prízvukom (accentuatio, die Betonung) sa vislovujú. Čím rozviťejšja, rozmaňiťejšja, bohatšja je reč daktorjeho národa, tím isťe aj duch národa, ktorí si reč vitvoriu, musí biť bohatšje obdaruvaní, čerstvejší, živejší a jako mi Slováci povedáme strunovaťejší a národ takím duchom obdarení sa aj v historii pred inšírai národami plodami svojho ducha viznačuje, a krajšje od druhich poligotáva. Zo starích národou bou takíto národ kmenovití hlavňe národ Récki alebo inakšje nazvaní Hellenskí, ktorí trebas malí sa na hlavňje tri kmeni rozkladau, Aeolskí, Dorskí, a treťí od tíchto dvoch duchovňejší kmen Jonskí, ktorí bou najpekňejší víkvet z národňjeho pňa Béckeho. Kdo ňevje o jeho velkora puosobeňí historickom, o jeho živosťi, ktorou je uťešeňe prebraní život Bécki, o jeho plodách ducha, z ktorích všetkje po Rékoch nastupujúce národi načjerali, učili sa, vzďelávali a ktorje až po dnešní ďen v najviššej u všetkích národou vážnosťi stoja a slávu Bécku v ligotaňí zorňici rovnom zadržujú. Žjaden ňeprevíšiu národ Bécki v poesii, z ktorej sa nájrae ích živí, obrazotvorní (plenus phantasiae, phantasievoll), svjezi duch poznať dáva, a keďdakdo s peknou, ako stok Tatranskí čistou, skrúcaňím a roztáčaňím človeka ňepokalenou, vnutrním pokojom ovjevajúcou poesiou naťešiť sa chce, dáva sa do poesie Réckej i s tou sa naťeší. Takú čistú, kveťistú, pokojňe ako šuchot líp šumejúcu, Réckej najpríbuzňejšú poesiu má aj národ náš Slovanskí a hlavňe dva jeho kraeni, Maloruskí a milí kmen náš Slovenskí, kveťistú ako jeho lúki a stráňe, vážnu ako tje nad Súlovom skali, ihravú ako slovenskje panni, a licho, časom žjalňe duňejúcu ako jeho Váh v údoljach pod {{hws|Sta|rim}} |
|||
ňeňja ale aj čo do zvukou a skladu slov sa hovorí, prjezviská |
|||
daktorích vecí a predmetou (objectum, Gegenstand) všeljake |
|||
sú, daktorje predmeti často mnohonásobnje v rozličních náreč- |
|||
jach názvi (denominatio, Benennung) majú, pomisli (cogitata, |
|||
Gedanken) lebo čisto duchovnje lebo predmetnje, ktorje jednej |
|||
časťi národa chibja v druhej časťi, u bratrancou jej, sa nachá- |
|||
dzajú, slová sa na všeljaki spuosob jedno s druhím spájajú a |
|||
potom aj rozličňe s premeňením prízvukom (accentuatio, die |
|||
Betonung) sa vislovujú. Čím rozviťejšja, rozmaňiťejšja, bohat- |
|||
šja je reč daktorjeho národa, tím isťe aj duch národa, ktorí |
|||
si reč vitvoriu, musí biť bohatšje obdaruvaní, čerstvejší, živejší |
|||
a jako mi Slováci povedáme strunovaťejší a národ takím du- |
|||
chom obdarení sa aj v historii pred inšírai národami plodami |
|||
svojho ducha viznačuje, a krajšje od druhich poligotáva. Zo |
|||
starích národou bou takíto národ kmenovití hlavňe národ Récki |
|||
alebo inakšje nazvaní Hellenskí, ktorí trebas malí sa na hlav- |
|||
ňje tri kmeni rozkladau, Aeolskí, Dorskí, a treťí od tíchto |
|||
dvoch duchovňejší kmen Jonskí, ktorí bou najpekúejší víkvet |
|||
z národňjeho pňa Béckeho. Kdo ňevje o jeho velkora puoso- |
|||
beňí historickom, o jeho živosťi, ktorou je uťešeňe prebraní |
|||
život Bécki, o jeho plodách ducha, z ktorích všetkje po Bé- |
|||
koch nastupujúce národi načjerali, učili sa, vzďelávali a ktorje |
|||
až po dnešní ďen v najviššej u všetkích národou vážnosťi stoja |
|||
a slávu Bécku v ligotaňí zorňici rovnom zadržujú. Žjaden ňe- |
|||
prevíšiu národ Bécki v poesii, z ktorej sa nájrae ích živí, |
|||
obrazotvorní (pleuus phantasiae, phantasievoll), svjezi duch po- |
|||
znať dáva, a keďdakdo s peknou, ako stok Tatranskí čistou, |
|||
skrúcaňím a roztáčaňím človeka ňepokalenou, vnutrním poko- |
|||
jom ovjevajúcou poesiou naťešiť sa chce, dáva sa do poesie |
|||
Béckej i s tou sa naťeší. Takú čistú, kveťistú, pokojňe ako |
|||
šuchot líp šumejúcu, Réckej najpríbuzňejšú poesiu má aj ná- |
|||
rod náš Slovanskí a hlavňe dva jeho kraeni, Maloruskí a milí |
|||
kmen náš Slovenskí, kveťistú ako jeho lúki a stráňe, vážnu |
|||
ako tje nad Súlovom skali, ihravú ako slovenskje panni, a li- |
|||
cho, časom žjalňe duňejúcu ako jeho Váh v údoljach pod Sta- |