Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/15

čím národ náš Slovanskí že je životaplní dokazuje! A všetko toto umenšeňja a ňičeňja nárečí Slovanskích stať bi sa malo pre tú príčinu, abi sa našinci menší počeť nárečí lahšje naučiť mohli a abi cudzincom naša literatúra prístupňejšja a snadňej- šja bola, lebo hovorí sa, že ako bi potom cudzinci do litera- túri Slovanskej sa dávali a ju pozoať si žjadali kebi tolkí bou počeť nárečí spisovních. Mi teda k vuoli dakolko dobrovolňí- kom a leňochom, ktorím sa učiť ťaží, peknú rozmaňitosť rečt našej Slovenskej hubiť, na vňivoč.uvádzať a rozkvit osobitních jednotlivích kmenou pre tak rečenú vzájemnosť zastavuvať bi sme mali? Toňjejevzájemnosť, ale ňevzájemnosť, todobrí duch Slovanskí ňikdá žjadať ňemuože a ňebuďe, a bez tejto oprav- ďivej jednoti ňikdi ňebuďe medzi namí opravďivej vzájem- nosťi, ale pod jej zásťerou námeri sebeckje, osoblivje a sebevolnje. —A či je to pravda že mi preto píšeme, abi sme inším národom lahoďili 5 ím sa zalúbili, slovom či mi pí- šeme pre inších a ňje račej z nás á pre nás? Ňikdi žjaden ná- rod ňepísau pre inších, ako aňi jeden velkí umelec (artifex, Kúnstler) aňi ňebásňiu aňi ňemaluvau atď. pre druhích, ale VK konávau svoje umelectvo preto že museu, že ho k tomu vnú- trná potreba, ktorú on premuocť ňevládau, hnala, že chceu ideal, ktorí sa v jeho duši zjaviu, spredmetňiť (vergegenstand- lichen, objectiv raachen) a na svetlo vistaviť. Tak aňi národ ňenamáha sa duchovňe pre inších, ale vistavuje na svetlo to, čo ša v jeho duchu nachádza; čím sa zapáliu, o tom spjeva; čo o Bohu, svete namisleu, pre nás to rozpráva a rozpovedá. Mi teda Slovaňja ťjež ňebuďeme len inším so životom našim duchovním posluhuvať, ale buďeme to, čím je duch náš zapá- leni, vispevuvat a o toro ako sa na znáraost všetkích vekou a národou podoprení na svet ďivame, v duchovních plodoch na- ších rozprávať a všetkím, svojim i cudzím oblasuvať. Ak chce dakdo z cudzincou obsah duchovnjeho života nášbo poznať, ňecb príďe knám, ňech sa to tak u£í ako mi mu to podávame, ňech nás uzná v našom národňom živote! — A tak toto ňje je žjaden duovod oproti rozmnožeňú spisovních Slovaoskích nárečí, ale