Švárna Hanka
Údaje o texte | |
---|---|
Titulok | Švárna Hanka |
Autor | Pavol Országh Hviezdoslav |
Zdroj | visegradliterature |
Licencia | PD old 70 |
Švárna Hanka, čo deň svätí,
preds’ páv, dobre neuletí;
otcov záhon, býčky, riady
všetko pošlo na parády.
Ale otec nedbá, bo veď
na dcére má slečnu; hovieť
i sám môž’ si. poddaný: nu,
nemusí ísť na panštinu.
Orbou-kosbou pariť štice
netreba mu: do merice,
len ju držať, dá pán zplna,
kasnár neshodí ni zrna.
Do Pešti až Hanka dôjde,
ešte i tam na poschodie,
a jej otec? — dbá ten! Povie:
dcéra jeho vo výchove.
V ústave tom nežial, ani...
Moc tam slečien býva; páni
mladi, husári až krása
chodia ku nim zabávať sa.
Čo ti, švárna Hanka, povedz?
Mladej umrieť včasná to vec;
v tvári malas’ pár ružičiek:
kde sú ti tak skoro s líček?
Čo ti, Hanka, moje dieťa?
Zvädla si mi, šumné kvieťa;
poď so mnou do polí rodných,
okraj ti tam duša od nich.
Dcéra čupí bez odvety;
sám strap, dobre neuletí;
ber ju, otec, nes do póla
kvetistého — u kostola.