Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, 2. marec 1993

Údaje o texte
Titulok	Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, 2. marec 1993
Licencia	PD SK

Vážený pán predseda Národnej rady,

vzácni hostia,

dámy a páni,

milí priatelia,

občania Slovenskej republiky,

keď som koncipoval svoj inauguračný prejav, moja myseľ zaletela až k úsvitu našich národných dejín, ktorými nás viedli panovníci Veľkej Moravy - predvídavý Pribina, múdry Rastislav, energický Svätopluk, naši vierozvestcovia svätí Cyril a Metod, potom vzdelaná družina Antona Bernoláka, národne zrelí, európsky rozhľadení a demokraticky založení štúrovci, šľachetný Štefan Moyzes, Karol Kuzmány i memorandová a matičná generácia. Po nej Milan Rastislav Štefánik,

Andrej Hlinka a Martin Rázus. A napokon, všetci tí Slováci, ktorí znova a znova zažíhali pochodeň slobody doma i za hranicami až do novembra 1989.

Naša sloboda si vyžiadala veľké obete jednotlivcov, celých rodín a spoločenských skupín. Odporcovia fašistickej i komunistickej totality boli veľmi kruto postihnutí. Za svoju statočnosť platili slobodou i životmi. Obetiam fašizmu i komunistickej totality patrí aj v tejto slávnostnej chvíli naša úcta a vďaka, ale aj povinnosť zmierniť následky ich utrpenia. Keď odsudzujeme obdobie totality najmä po roku 1948, neodsudzujeme statočnú prácu miliónov poctivých ľudí, ani hodnoty, ktoré ich zásluhou vznikli. Sme si plne vedomí toho, že práve na výsledkoch poctivej práce miliónov ľudí možno ďalej pretvárať a rozvíjať našu spoločnosť.

Pred mojím vnútorným zrakom sa mi premietali všetky pokusy o slovenskú štátnosť, ich vzostupy a porážky, ich nádejné perspektívy i slepé uličky. Uvažoval som o sláve a tragédii domácich i zahraničných odbojov, ale aj o nadšení i sklamaní celých generácií. Je pre nás veľkým šťastím, že práve my sme sa dožili zrodu slovenského demokratického štátu. Spravodlivým a korektným naplnením princípu sebaurčenia národov vznikli z bývalého Česko-Slovenska dva samostatné demokratické štáty - Česká republika a Slovenská republika.

História ocení slovenských a českých politikov, ktorí sa o to zaslúžili. Naše uznanie patrí vyspelosti českého politického myslenia za to, že s porozumením prijalo legitímnosť slovenských nárokov na vlastnú štátnosť.

Slovenskou republikou vznikol v Európe nielen nový štát, ale o slovo v rodine demokratických krajín sa tiež prihlásil starý, kultúrny národ.

Ku všetkým pochybnostiam o slovenskej štátnosti chcem ako prezident povedať: Slovenskú republiku sme založili ako moderný európsky štát s demokratickou ústavou. Všetci občania republiky bez ohľadu na národnosť, náboženstvo a politické presvedčenie majú rovnaké práva. Sloboda názoru, prejavu, šírenia informácií a zhromažďovania je a bude u nás nedotknuteľná. Ako prezident budem usilovať o to, aby všetci mohli považovať Slovenskú republiku za svoju vlasť a nikdy sa necítili vo svojej domovine ako cudzinci. Vynaložím všetko úsilie na to, aby filozofia našej štátnosti zostala pevne zakotvená na princípoch plurality, tolerancie a solidarity.

Slovenská republika ako každý nový štát zrodený na troskách bývalého komunistického systému začína svoju existenciu s viacerými problémami. Súvisia nielen s vytváraním inštitúcií samostatného štátu, ale predovšetkým s procesom transformácie ekonomickej štruktúry totalitného systému do podoby modernej trhovej ekonomiky. Zložitosť našej situácie je umocnená tým, že aj vyspelé demokratické krajiny zápasia v tomto čase s problémami ekonomickej recesie, čo sťažuje riešenie našich ekonomických i sociálnych problémov.

Proces ekonomickej transformácie pokračuje a bude pokračovať. Pri každodenných starostiach, čo z nej vyplývajú, sa mnohým akosi strácajú kontúry jej cieľov, jej zmysel. Rozhodli sme sa pre sociálne orientované trhové hospodárstvo, ktoré pre nás znamená obnovu a rozvoj súkromného vlastníctva, slobodu trhu, slobodnú súťaž, hospodárstvo podriadené potrebám občana, nie mocných štátnych, či privátnych monopolov. Prešli sme už kus cesty týmto smerom, cesty nevyznačenej, nerovnej a neľahkej.

V rodiacej sa hospodárskej sústave nového štátu treba nám uvážlivo určiť hranice pôsobnosti štátu a trhu. Chceme minimum dirigizmu a minimum štátneho zasahovania do hospodárstva. Pravda, treba nám, ako všade vo svete, vytvoriť

mechanizmy spoločensky účinnej regulácie proti prípadnému zneužívaniu vlastníctva, proti zanedbávaniu sociálnych hľadísk v hospodárstve. Hospodárska politika bez sociálnej spravodlivosti ohrozuje sociálny mier a prináša občanom hospodárske straty. Sociálna politika bez ohľadu na hospodársku výkonnosť ničí zas vlastné základy hospodárstva.

Sociálna a hospodárska politika sa navzájom obmedzujú i dopĺňajú. To je aj dnes neuralgický bod nášho hospodárstva. Musíme ho prekonať. Potrebujeme zastaviť pokles výroby a produktivity práce, stratu efektívnosti, vytvárať nové pracovné príležitosti, znižovať nezamestnanosť, stabilizovať ceny, platobnú rovnováhu. Za tým účelom potrebujeme nielen dobré hospodárske zákony, najmä daňové, stimulujúce dlhodobý rozvoj, ale i dobrý systém etických hodnôt a mravných princípov, ktoré treba zakotviť do nášho hospodárskeho života, do vzťahov zamestnávateľov i zamestnancov, výrobcov i spotrebiteľov.

Je pravdou, že prvé kroky robíme v neľahkej hospodárskej situácii, ktorá sa nepriaznivo prejavuje v sociálnom položení mnohých občanov. Ale nedajme sa pomýliť, naše ťažkosti nepramenia z toho, že máme svoj štát. Naopak, korenia v tom, že sme ho dosial nemali, a tiež v tom, že sme žili v totalite, že sme nemohli ovplyvniť štruktúry nášho priemyslu, že sme nevládli financiami, že sme nemohli zúročovať plody svojej práce, a že cudzia ideológia po desaťročia zámerne rozkladala naše národné povedomie a ľudské sebavedomie. Najťažšie obdobie svojich dejín máme teda za sebou.

Nikdy sme nemali pred sebou také perspektívy, ako v súčasnosti. Ide len o to, aby sme energiu, ktorá sa v národe uvolnila po páde totality, nevyčerpali v plytkých sporoch, ale aby sme celú svoju vôľu, srdce a um vložili do služieb najvyššieho národného a štátneho záujmu, ktorým je dobro, blaho a prosperita našich občanov.

Naše hospodárstvo je síce choré a kríva, ale napriek všetkému máme po Českej republike druhú najlepšiu východiskovú pozíciu zo všetkých postkomunistických krajín v Európe. Okrem toho máme kvalifikovaných odborníkov, schopných, pracovitých ľudí. Máme čo ponúknuť na európsky a svetový trh. Potrebujeme rýchlo vyriešiť problém druhotnej platobnej neschopnosti životaschopných hospodárskych subjektov, vytvoriť mechanizmus, ktorý by zabraňoval jej opätovnému vzniku. Potrebujeme rýchlo uviesť do praxe opatrenia k oživeniu ekonomiky a súkromného podnikania, opatrenia na zabezpečenie žiadúcich vzťahov medzi vývozom a dovozom. Nesmieme zabúdať ani na to, že bez všemožnej podpory rozvoja vzdelanosti, bez mravnej obrody a bez utvárania podmienok pre zdravý životný štýl nedosiahneme potrebnú kvalitatívnu zmenu života našich občanov.

Pre nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, pre trhové hospodárstvo sme sa vedome rozhodli, lebo bez nich nie je možná demokracia, sloboda osobnosti, nie je možná prosperita občanov, obcí a štátu. Preto hovoríme jasne: áno, k slobode podnikania, liberalizácii obchodu a zahraničného kapitálu, nie centrálne plánovanému hospodárstvu a rovnostárstvu. Pritom so všetkou zodpovednosťou vyhlasujem, že zahraničný kapitál má u nás otvorené dvere a potrebné garancie. Akékoľvek obavy z neistej politickej, hospodárskej a bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky sú neopodstatnené. Ak sa na našej strane z pohľadu zahraničných investorov dosial prejavovala určitá nepružnosť, či slabá koncepčnosť, na príčine je len naša nedostatočná skúsenosť a nie váhanie, akou cestou máme ísť. Slovenská ekonomika pôjde jednoznačne demokratickou trhovou cestou, aká sa osvedčila v slobodnom západnom svete. V tejto súvislosti považujem za osobitne aktuálne, aby sa venovala koncentrovaná pozornosť podpore podnikateľských aktivít, ktoré sú základom dobre fungujúcej ekonomiky.

Ako najvyšší ústavný predstaviteľ Slovenskej republiky budem sa snažiť o to, aby zahraniční investori s dôverou prichádzali do našej krajiny. Je vlasteneckou povinnosťou nás všetkých, aby sme svet presvedčili o tom, že Slovensko je demokratickou krajinou so stabilným politickým režimom a otvorenou trhovou ekonomikou.

Za osobitne dôležité považujem to, aby ani postavenie národnostných menšín u nás nevyvolávalo pochybnosti o spôsobilosti Slovenskej republiky pre jej začlenenie do európskych integračných štruktúr. Budeme sa aj naďalej usilovať o to, aby naša politika voči národnostným menšinám obstála pred najprísnejšími európskymi kritériami. Máme záujem, aby každý príslušník národnostnej menšiny prispieval svojou individualitou k rozvoju svojej obce, svojho mesta a k Slovenskej republike ako ku svojej vlasti.

Nepochybujem o tom, že svet s pochopením prijme naše očakávanie, aby príslušníci národnostných menšín aj v záujme plnšej vlastnej sebarealizácie využili podmienky, ktoré im Slovenská republika vytvára na zvládnutie štátneho jazyka ako nevyhnutného integračného činiteľa. Slovenská republika je len jedna, je nedeliteľná, je štátom všetkých občanov. Uisťujem našich spoluobčanov, príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín, že nezostanem ľahostajný voči pokusom obmedzovať ich práva a že budem vždy pripravený načúvať ich oprávneným požiadavkám. Taktiež budem dbať o to, aby boli zabezpečené práva Slovákov na tých našich územiach, kde sú v menšine.

Náš štát nevznikol tak celkom na zelenej lúke histórie. Jeho medzinárodná orientácia i zahraničnopolitické priority vychádzajú z toho, že sa nachádzame v strategicky citlivom stredoeurópskom priestore, ktorý od pradávna križovali obchodné cesty, kultúrne a civilizačné prúdy, ale žiaľ, aj

znepriatelené armády veľkých štátov. To všetko poznačilo našu vnímavosť na cudzie podnety. Chcel by som zdôrazniť, že sa považujeme za organickú súčasť euroatlantického priestoru rozprestierajúceho sa až k Uralu. Duchovne, kultúrne a politicky sa hlásime k západnej Európe od úsvitu našich dejín. To však neznamená, že sa vzdávame nášho príslušenstva k rodine slovanských národov, s ktorými sme spojení mnohými kultúrami a citovými vzťahmi.

Strategicky najvýznamnejším susedom Slovenska je Česká republika. Spolužitie s českým národom v spoločnom štáte nemožno z histórie vymazať. Vznik Československej republiky v roku 1918 umožnil nové perspektívy kultúrneho, sociálneho a vzdelanostného rozvoja Slovákov pri účinnej pomoci českého národa. Na to nikdy nezabudneme. Osamostatnením Slovenska sa začala nová éra v česko-slovenských vzťahoch. Slovenská republika nemá záujmy, ktoré by boli v rozpore s českými záujmami. Z našej strany urobíme všetko pre to, aby sme nažívali ako dobrí susedia, ale aj ako úprimní priatelia. Slovensko je pre Čechov otvorenou cestou, a je našim želaním, aby to platilo vzájomne.

Nie menší význam prikladáme našim vzťahom s Maďarskou republikou, s ktorou nás spája časť našich spoločných dejín v rámci Uhorska. Rozum nám velí nejatriť staré rany. Prenechajme na posúdenie historikom, čo im patrí. Politickí predstavitelia oboch krajín majú veľkú zodpovednosť za to, aby svoje národy viedli k vzájomnej úcte a spolupráci. Je to imperatív nášho spoločného osudu. Slováci po stáročia spoluvytvárali uhorské dejiny a cez ne sa podieľali aj na modelovaní tváre Európy. Dnes nepotrebujeme hľadať v nej svoje miesto, ale úlohu, či poslanie. A tým by malo byť pre nás aj to, aby Dunaj ako naša prirodzená i štátna hranica s Maďarskou republikou bol spoľahlivou tepnou spájajúcou oba štáty s organizmom Európy.

Som rád, že môžem hovoriť o našich dobrých vzťahoch s Rakúskou republikou. Nikdy nezabudneme na to, že Rakúsko na jeseň 1989 stalo sa pre nás otvorenou bránou do sveta a zostalo ňou doteraz. Rakúšania sú naši korektní partneri a dobrí susedia, s ktorými by sme ochotne rozšírili našu doterajšiu spoluprácu.

Náš severný sused - Poľská republika je nám blízky svojimi silnými kresťanskými tradíciami. S Poliakmi sme si blízki aj preto, lebo patria k ťažko skúšanému národu Európy, podobne ako Slováci. Tatry nás nedelia, Tatry nás s nimi spájajú. Nepochybujem o tom, že naše hospodárske, kultúrne i turistické kontakty sa budú rozširovať v prospech občanov oboch krajín.

Najväčším susedom Slovenska je Ukrajinská republika, ktorá je pre nás zaujímavá svojím ekonomickým potenciálom. S Ukrajinou nemáme územné, či žiadne iné spory. Prekladacia stanica na slovensko-ukrajinských hraniciach v Čiernej nad Tisou je významným ohnivkom poskytujúcim Ukrajine prepojenie do vnútra európskeho kontinentu, čo môže priniesť výhody aj pre ekonomiku Slovenskej republiky.

Cez Ukrajinu prichádza k nám ropa, plyn a iné suroviny z Ruskej federácie. Želáme si dobré vzťahy s Bieloruskom a Ruskom práve tak, ako s Nemeckom, ktoré disponuje obrovským ekonomickým potenciálom. Boli by sme radi, keby sa ešte viac prehĺbil záujem o Slovensko zo strany Francúzska a ďalších európskych štátov.

Pri takejto príležitosti mi nedá, aby som nespomenul, že nám veľmi záleží na tom, aby sa Slovenská republika mohla opierať o tradície osobitných vzťahov so Spojenými štátmi americkými. Tieto tradície vznikli na základe toho, že v ťažkých časoch pre Slovákov našla svoju druhú vlasť v Spojených štátoch amerických tretina príslušníkov slovenského národa. Spojené štáty sa stali kolískou nášho zahraničného odboja a z ideálov americkej demokracie sme po dlhé roky čerpali vieru a silu odolať pokoreniu i útlaku a dožiť sa slobody.

Chcem ešte povedať, že patrím k zástancom myšlienky ešte užšieho primknutia sa členských štátov Vyšegradského zoskupenia. Túto formu regionálnej inštitucionalizovanej spolupráce v strednej Európe považujem za stabilizujúci prvok stredoeurópskeho priestoru a zároveň za faktor posilňujúci proces začlenenia Slovenskej republiky do európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr, ktoré sa v minulosti osvedčili.

Vzácni hostia,

milí priatelia,

občania Slovenskej republiky,

ako prezident Slovenskej republiky si pokladám za povinnosť vysloviť vďaku štátom, ktoré bez váhania uznali našu samostatnosť. Pre nás je to veľké povzbudenie, ale aj výzva, aby sme čestne obstáli vo vlastných očiach, i pred zrakmi iných ako spoľahlivý člen svetového spoločenstva národov a štátov. Zvlášť chcem poďakovať tu prítomným pánom prezidentom i ostatným vzácnym hosťom zo zahraničia. Chcem vás uistiť, že urobíme všetko, aby sa Slovensko stalo pevnou súčasťou slobodnej a zjednotenej Európy.

Vážení a milí občania Slovenskej republiky,

želám si, aby Slovensko bolo bezpečnou a dobrou domovinou náš všetkých, aby sme boli hrdí, že sme občania Slovenskej republiky. Po zavŕšení ústavných aktov našej štátnosti,

ktoré vyvrcholili voľbou prezidenta, nastúpime teraz do spoločnej práce, aby sme zo všetkých síl slúžili všeobecnému dobru a všetkým našim občanom a aby sme čo najskôr prekonali naše terajšie ťažkosti.

K tomu potrebujeme hlbokú vieru v seba i v Boha, pracovitosť, trpezlivosť, rozvahu a skromnosť. Ako soľ potrebujeme väčšiu súdržnosť i svornosť medzi našimi občanmi a vzájomné pochopenie. Doprajme jeden druhému nielen zdravie, ale aj úspech. Bez úspešných jednotlivcov nemôžu byť úspešné obce a mestá, úspešná spoločnosť a štát. Doprajme sebe i našim spoluobčanom politický zmier, aby sme čím skôr dosiahli národné zmierenie a zjednotenie všetkých občanov Slovenskej republiky. Všetci sme povolaní na to, aby sme premenili naše Slovensko na krajinu hospodárskej prosperity, duchovného bohatstva, na krajinu, v ktorej žijú pokojní, mierumilovní a šťastní ľudia.

V tom nech nám Pán Boh pomáha.

Zdroj a poznámkový aparát

Citované podľa

• originálne znenie podľa: Stenografická správa o 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 15. februára a 2. marca 1993 [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, 1993 [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.