Kapitulačný akt vlády Štefana Tisa

Údaje o texte
Titulok Kapitulačný akt vlády Štefana Tisa
Autor Štefan Tiso
Zdroj pozri v článku
Licencia PD SK

Kapitulačný akt vlády Štefana Tisa
Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky na úteku a generálporučíkom Waltonom H. Walkerom, veliacim generálom 20. zboru 3. Armády Spojených štátov, zastúpeným brigádnym generálom Williamom Albertom Collierom[1]
8. máj 1945

Anglické znenie upraviť

Slovakian Government in Fugitive at Kremsmuenster, Austria, and Lieutenant General Walton H. Walker[2].
To the Commanding General XX Corps U.S. Army:

On behalf of the Slovakian Government in fugitive at Kremsmünster, Austria, I, dr. Stefan Tiso, as Prime Minister thereof, do submit myself, members of my Government, our families, our governmental politics „en total“ to the Commanding General XXth Corps of the Third U.S. Army.

We do submit ourselves for such disposition as may be wise and ordered by the Allied High Command.

We beg full protection of the Armies of the United States in whose homeland are living about one fourth of our nation,[3] and accept the democratic principles of the people, for the people and by the people. We take the liberty on this occasion to beg for protection for the whole Slovak colony which was forced to leave their country and are now in Kremsmuenster, Austria, also for all our contrymen who live in this territory occupied by Allied forces.

Kremsmuenster, May 8th, 1945. Seal of the Office of the Slovak Prime Minister.

Signatures:

W. A. Collier, Brig. Gen. U.S. Army[4]
T. O. Curtis, Col. G. S. C.[5]
David W. Allard, Capt. Inf.[6]
Dr. Stefan Tiso,[7] Prime Minister
Dr. Mikulas Pruzinsky,[8] Minister of Finance
Dr. G. Medricky,[9] Minister of Economy
Dr. Aladar Kocis,[10] Minister of Education
T. J. Gaspar, Envoy Extraordinary and Minister Plenipotentiary[11]

Slovenské znenie upraviť

Slovenské znenie upraviť

Utečenecká slovenská vláda
v Kremsmuensteri, Rakúsko.

Generálovi Walton H. Walkerovi z U. S. armády, pre veliaceho generála XX. korpu U. S. armády.

V mene utečeneckej slovenskej vlády v Kremsmünsteri, Rakúsko ja, Dr. Štefan Tiso ako ministerský predseda podrobujem samého seba, členov svojej vlády, naše rodiny, našu vládnu politiku, úplne veliacemu generálovi XX. korpu III. Americkej armády.

My sa podrobujeme každému opatreniu, nariadenému spojeneckým hlavným veliteľstvom.

Prosíme o úplnú ochranu armády Spojených Štátov Severnej Ameriky, ktoré sú vlasťou skoro jednej tretiny nášho národa[3] a prijímame demokratické princípy z ľudu a s ľudom.

Z tejto príležitosti odvažujeme sa prosiť o ochranu pre celú slovenskú kolóniu, ktorá bola donútená opustiť rodnú vlasť a je teraz v Kremsmünsteri, v Rakúsku, ako aj našich spolurodákov, ktorí žijú na územiach, zaujatých spojeneckými armádami.

v Kremsmuensteri, 8. mája 1945. Pečať preds. vlády

W. A. Collier,[4] v. r.
brig. gen. U. S. Army
T. O. Curtis,[5] v. r.
col. C. S. C.
David W. Allard,[6] v. r.
capt. inf.

Dr. Štefan Tiso,[7] v. r.
predseda vlády
Dr. Mikuláš Pružinský,[8] v. r.
minister financií
Medrický,[9] v. r.
minister hospodárstva
Kočiš,[10] v. r.
minister školstva
T. J. Gašpar,[11]
vyslanec

Opis v denníku Štefana Tisa (úryvok zo záznamu z 9. mája 1945) upraviť

Utečenská vláda Slovenskej republiky v Kremsmünsteri, Rakúsku (adresa) Lieutnant General Walton H. Walker[2] (Armáda) Spojené štáty – Veliacemu generálovi XX. Corpusu armády Spojených štátov!

V mene utečeneckej slovenskej vlády v Kremsmünsteri v Rakúsku ja, Dr. Štefan Tiso ako predseda tejto vlády podrobujem týmto seba, ďalej členov spomenutej vlády, i naše rodiny, ako i smer našej politiky, vedenej vždy pod heslom za Boha a národ, celkom a úplne veliacemu generálovi XX. Corpusu tretej armády Spojených štátov.

Podrobujeme sa všetkým tým úpravám, ktoré budú prospešné a nariadené vysokým velením spojeneckým.

Prosíme o plnú ochranu armády Spojených štátov, ku ktorým má slov[enský] národ tradičný vzťah, na koľko v nich žije vyše štvrtiny členov nášho národa[3] a títo prijali princípy demokracie: z ľudu, za ľud a s ľudom.

Súčasne prosíme o takú istú ochranu pre celú kolóniu Slovákov v Kremsmünsteri, Rakúsko, ako aj o ochranu všetkých Slovákov, ktorí sú na nemeckom území, obsadenom spojeneckou armádou. V prostriedku je pečiatka Predsedníctva vlády. A nasledujú podpisy hore už spomenuté. Na ľavej strane Američania, na pravej naše.

Zdroj a poznámkový aparát upraviť

Citované podľa upraviť

  • Anglické znenie: VNUK, František. Slovensko v rokoch 1945–1948. Prvý zväzok (1945–46): Volga sa vliala do Hrona (1945-1946). Toronto; Svätý Jur : Zahraničná Matica slovenská, 1994, s. 9-10.
  • Slovenské znenie:
    • ĎURICA, Milan S. Slovenská republika 1939–1945 : Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia. 3. oprav. a dopln. vyd. Bratislava : LÚČ – vydavateľské družstvo Bratislava, 1999. ISBN 80-7114-262-X, s. [81].
    • MEDVECKÝ, Matej – HOLAK, Martin. Denník Dr. Štefana Tisu. In Pamäť národa. 2006, roč. II, č. 4, s. 69. Naskenovaný denník autorom článku poskytol Pavol Žáček.

Poznámky upraviť

  1. Koncom marca 1945 prepukol v kruhoch vládnych a politických predstaviteľov Slovenskej republiky strach pred Červenou armádou, ktorá sa približovala k Bratislave. Vývoj udalostí pomerne detailne zaznamenal vo svojom denníku Štefan Tiso, ktorý od 5. septembra 1944 zastával funkciu predsedu vlády, ministra zahraničných vecí a ministra pravosúdia. Uvádza, že 31. marca o 12:00 nemecký vyslanec Hans Ludin vládnym predstaviteľom poradil hneď opustiť Bratislavu pre zlý vývoj na fronte pri Trnave. Po porade u prezidenta a spoločnom obede o 16:00 opustili Bratislavu a večer dorazil do Skalice. „Zo Skalice sme odišli 4. apr[íla 19]45 o 16:30 [...] prezid[ent] a celá vláda (mimo Lednára) v jednej kolóne. Po 3 hod. prestávke v noci do Kr[emsmünstera] sme došlo 5.ho o 11h“. V Kremsmünsteri, obci ležiacej v Hornom Rakúsku, cca 160 km západne od Viedne, sa ubytovali v miestnom kláštore a vyčkávali na vývoj situácie. Odtiaľ sa prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso 27. apríla prihovoril slovenskej verejnosti prostredníctvom rozhlasového vysielača Donausender. Svoj odchod do zahraničia označil za vynútený „nepriateľským náporom na náš slobodný a samostatný slovenský štát“, pričom konštatoval, že „štát slovenský jestvuje, lebo žije a pôsobí jeho prezident, vláda a orgány štátnej správy, majúc v rukách zákonmi Slovenskej republiky stanovenú právomoc“. Pozri: MURÍN, Karol. Spomienky a svedectvo. Hamilton : Zahraničná Matica slovenská, 1987, s. 78. Napokon 30. apríla Červená armáda obsadila aj posledný zvyšok Slovenska, čím bola na území Slovenska plne obnovená Československá republika, na čele so Slovenskou národnou radou ako najvyšším politickým, vládnym, výkonným a zákonodarným orgánom slovenského národa. V dynamickom slede udalostí sa väčšina z exulantov rozhodla ostať v Kremsmünsteri, zatiaľ čo J. Tiso 1. mája o 05:00 odišiel s malým sprievodom do kapucínskeho kláštora v Altotingene v Bavorsku (Š. Tiso ale nepoznal cieľ jeho cesty). 5. mája o 08:00 Š. Tiso za múrmi kláštora spozoroval prvých amerických vojakov. 6. mája im prikázal americký kapitán odovzdať všetky zbrane a keďže po príchode Američanov prepuklo v obci rabovanie, vyhrážal sa zastrelením tomu, kto bude prichytení, že kradne. Zároveň na margo amerických vojakov poznamenal: „Tak sa mi vidí, že americké spôsoby sú ľudské. Ako sa chovajú inde pravda neviem. Ale dojem z nich doteraz dobrý.“ 7. mája Š. Tisovi oznámili, že je ho brigádny generál ochotný prijať a následne sa s ním poobede stretol. „Vypočul pozorne a dal čestné slovo, že sa nám nič nestane, že môžeme zostať v kláštore a že nebezpečie nám nehrozí. Poukázal som v krátkosti na našu historickú minulosť, na štátnosť. On: svet že má porozumenie pre situáciu malých národov. On je vojak že bude tlmočiť naše prianie na vyššom mieste a podľa pokynov bude pokračovať. Žiada zoznam všetkých Slov[ákov] v Kremsmunstri. Súčasne som mu odovzdal v angličtine spísanú malú informáciu o našom národe a štáte.“ Nasledujúci deň, 8. mája o 20:00 si brig. gen. W. A. Collier dal zavolať Š. Tisa a oznámil mu, že podal správu gen. W. Walkerovi správu a ten schválil jeho doterajší postup a od slovenskej strany chcel, aby písomne podali žiadosť o americkú ochranu. Š. Tiso v súvislosti s prípravou listiny uvádza: „Sám nám spravil náčrtok [brig. gen. W. A. Collier] a žiadal to odpísať ešte v noci. – Zvolal som ministrov a iných, aby sme sa poradili. [Róbert] Kubiš koncept slov[enský] potom pomocou amer[ického] poddôst[jníka] Ukrajinca – Poliaka – spravil koncept anglický. [...] Listina sa vyhotovovala v slov[enskej] a angl[ickej] reči po jednom orig[ináli] a troch odpisoch. Po jednej kópie sme dostali my. Sú u mňa Koncepty u Kubiša. [...] Na výslovnú otázku či tento akt písomný, ako je koncipovaný, môžeme považovať za zmluvu odpov[edal] podpisujúci gen[erál] že áno: toto je zmluva. Podpisovala sa u mňa, kde prišli amer[ickí] dôst[ojníci]. Najprv oni, potom my sme podpisovali. Pred podpisom sme ich ponúkli slivovicou a po podpisovaní si posedeli u nás do 1/2 3 h. Pri slivovici, koňaku a čiernej káve. Boli bombardovaní tými najrôznejšími otázkami, veľa ráz nemiestnymi. Sme niekedy naivní.“ MEDVECKÝ, Matej – HOLAK, Martin. Denník Dr. Štefana Tisu. In Pamäť národa. 2006, roč. II, č. 4, s. 65-69
  2. 2,0 2,1 Generálporučík Walton Harris Walker (1889 – 1950), veliaci generál 20. zboru 3. Armády Spojených štátov (XX Corps, Third United States Army).
  3. 3,0 3,1 3,2 V anglickom texte (pozri anglické znenie zmluvy) sa uvádza, že v Spojených štátoch žije približne štvrtina slovenského národa (“about one fourth”), zatiaľ čo v slovenskom texte citovanom Milanom Stanislavom Ďuricou (pozri slovenské znenie zmluvy) sa píše, že „sú vlasťou skoro jednej tretiny“. Š. Tiso vo svojom slovníku ale uvádza, v zhode s anglickým znením, že v Spojených štátoch žije „vyše štvrtiny členov“ (pozri opis zmluvy v denníku Š. Tisa)
  4. 4,0 4,1 Brigádny generál William Albert Collier (1896 – 1984), náčelník štábu 20. zboru 3. Armády Spojených štátov.
  5. 5,0 5,1 Plukovník J. O. Curtis, GSC.
  6. 6,0 6,1 Kapitán David W. Allard, dôstojník pechoty.
  7. 7,0 7,1 Štefan Tiso (1897 – 1959), predseda vlády Slovenskej republiky od 5. septembra 1944, minister zahraničných vecí a minister pravosúdia, bratranec z tretieho pokolenia prezidenta Jozefa Tisa.
  8. 8,0 8,1 Mikuláš Pružinský (1886 – 1953), minister financií Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.
  9. 9,0 9,1 Gejza Medrický (1901 – 1989), minister hospodárstva Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.
  10. 10,0 10,1 Aladár Kočiš (1907 – 1984), minister školstva Slovenskej republiky od 5. septembra 1944.
  11. 11,0 11,1 Tido J. Gašpar, vlastným menom Jozef Gašpar (1893 – 1972), slovenský vyslanec vo Švajčiarsku v rokoch 1940 – 1945 (Švajčiarsko prerušilo diplmatické styky so Slovenskou republikou vo februári 1945 a v marci 1945 uznalo Dočasné štátne zriadenie resp. Československú republiku), vedúci Úradu propagandy v rokoch 1941 – 1945.