List Andreja Truchlého-Sytnianskeho Jánovi Bottovi

Údaje o texte
Titulok	List Andreja Truchlého-Sytnianskeho Jánovi Bottovi
Licencia	PD old 70

Smútočné oznámenie o smrti právnika a básnika Janka Capka a prosba o výpomoc pri finančnej zbierke na vydanie jeho básní, ktorú napísal Andrej Truchlý-Sytniansky Jánovi Bottovi. Spomínaný „Príhlas“ nebol k listu pripojený.

16. 2. 1867

Blahorodý pane, vzácny priateľ

Vašnostina každému upovedomenému Slovákovi povšedne známa horlivosť, zaujatosť za slovenskú mládež a jej vzdelanie zvlášť a vôbec celého ubiedeného národa našeho blahobyt a pozdvihnutie no i priateľské sa chovanie na proti mojej osobe, dáva mi smelosť sa k Vám, blahorodý Pane! s úprimnou prosbou sa obrátiť.

Dňa 17. august. t.r. ominosného zomrel v Kláštore, jak to vašnosti z novín bude známo, nádejný syn Slovenska, právnik Ján Miloslav Capko-Zniovsky. Nechtiac vyvyšovať jeho dejstvovanie, len to pripomínam, že mládenec tento slovenský nevšedné vlohy básnické mal a že mnohé podarené, ako sa to i p. Sládkovič vyslovil, básničky po sebe zanechal.

Niekoľko mesiacov pred jeho včasnou smrťou zamýšľali sme spolu uverejnené, no i v rukopisoch nachodivšie sa naše piesenky v jednom dielku vydať. - No, nevyspytateľné sú cesty Božie! - On sa pobral do lepšieho života; - ja som tu ostal ešte, by som i naďalej za svoj ubiedený národ dľa síl pracovať môhol. Hneď pri zvesti o smrti jeho napadla mi náhlakom v pripojenom „Príhlase“ vyjadrených príčin - myšlienka, by som jeho piesne zozbieral, prehliadol a vydal. V záležitosti tejto obrátil som sa na niektorých našich výtečníkov; a tak s udobrením veci no - i povzbudením pp.tt.pp Viliam Paulíny-Tótha, A. Sládkoviča a M. Chrásteka zamýšľam tieto básničky pod menom „Sirôtky“ v asi 8. hárkovom dielku tlačou vydať.

Nemajúc ale k tomu ešte dostatočné prostriedky (bo len od marca, ako Vášnosti známo stal som sa samostatným „Gazdom“), obraciam sa ku slov. štud. mládeži so spomínaným „Príhlasom“, aby mi dostatočnými predplatkami výdaj „Sirôtok“ umožnila.

Poneváč ale v Štiavnici mládež slov. jak na lyceume, tak na gymn. sa nachádza, uznal som za dobre i tejto vrúcnu, bratskú žiadosť svoju úctive predniesť.

Z ohľadu tohto obraciam sa na Vás, blahorodý pane, s tou srdečnou prosbou, aby ste priložený „Príhlas“ štud. slov. mládeži na Lyceume a po prečítaní zo strany jejej, prostredkovaním bol vysokouč. p. Čelku (ktorého tu srdečne pozdravujem, no i všetkých známych pp. našincov) slov. štud. mládeži na katolíckom gymnasiume sdeliť si nesťažovali. Tam študujúci môj brat VI. triedu gymnasiuma...

Na lyceume by bolo dobre, čo by ste p. Knežoviča za sbierateľa vyvolili; na gymn. nech to láskave urobí dľa vole p. Čelko. Sberateľom ráčte sdeliť moje pravé meno, položenie i bydlisko, jestli toho bude treba. Na peniaze, čo najďalej budem môcť, dočkám.

Za prácu túto, ktorou Vašnosť unujem, a unovanie - nezasluhujem; no presvedčený súc o Vašnostinnej zaujatosti za blaho národa našeho ubiedeného činím krok tento dúfajúc, že moja prosba Vašnosťou oslyšaná nebude!...

Ostatné všetko dobré Vašnosti, p. Čelkoviča a všetkým našincom štiavnickým zo slovenského srdca prajúc, do Vašnostinnej priazne sa odporúčajúc, zostávam.

Blahorodosti Vašej úprimne oddaný ctiteľ

Tajova, pri B. Bystrici 1867 16/12

Andrej M. Truchlý; kaplán