Majstrovstvá sveta v jebačke

Údaje o texte
Titulok	Majstrovstvá sveta v jebačke
Autor	Ivan Krajíček
Zdroj	Československý rozhlas 1968
Licencia	PD SK

Vážení priatelia, práve sa podarilo našim technikom nadviazať spojenie s New Yorkom. Gabo Zelenay, počujete nás? Ozvite sa.

Milí poslucháči doma u prijímačov, hovorí k Vám z ďalekého New Yorku Gabo Zelenay. Spoza oceána, takzvanej Veľkej kaluže, vám prajem príjemný dobrý večer. Som hrdý, že som to práve ja, ktorý vás bude sprevádzať týmto jedinečným športovým zážitkom našej doby.

Už o malú chvíľu sa tu v hale Madison Square Garden, ktorá je vypredaná do posledného miestečka - dalo by sa povedať, že by ani ihla neprepadla, ani myš by nepreklzla, teda v tomto prostredí nabitom očakávaním, začnú finálové boje svetového šampionátu v jebačke, alebo tiež, ako sa neraz krásnejšie hovorí v sexuálnom styku.

Ešte než začnú prudké boje, uvedomme si, že za usporiadanie tejto veľkolepej súťaže vďačíme predovšetkým dlhotrvajúcemu úsiliu ženských organizácii a klubov, nie malů zásluhu v zasvätených kruhoch pripisujú práve Československému zväzu sexuálnych pracovníčok.

Možno ste už, milí naši doma u prijímačov, z Budapeštianskeho rozhlasu informovaný o nepríjemnej príhode, ktorá postihla maďarského reprezentanta. Sympatický pretekár Béla Egyes Varatok sa vlastnoručne aplikovanými metódami manuálneho tréningu vypracoval do svetovej špičky. Bohužiaľ - istotne omylom - zablúdil v hoteli Astoria do izieb háremu kuvajtského šejka Ahmeda Mrdamana II. Vábne polonahé krasavice pokladal tento uhorský Adonis za výbornú tréningovú príležitosť. A keď ho strážcovia háremu s nadludskou námahou odtrhli od desiatej zmorenej dievčiny, vyhodili ho na ulicu. A vtedy sa to stalo, vážení priatelia. Keď sa tento nezdolný borec snažil preniknúť späť, títo ignoranti športových ideálov mu grobiansky privreli vtáka medzi dvere. Áno, vážení a milí, i toto je dnes možné, a bohužial kokot mladého Maďara sa medzi dvermi sformoval do tvaru, ktorý medzinárodné pravidlá nepripúšťajú. A tak tento reprezentant je na šampionátě odsúdený do pasívnej úlohy diváka. Škoda ho, milí poslucháči, škoda. Ale taký je život - ako sa vraví - taký je život...

Senzáciou majstrovstiev sa mal stať urastený 20 ročný Eskimák, ktorý udivoval športových expertov neustále tvrdým kokotom. Bohužiaľ sa však ukázalo, že za svoju permanentnú erekciu nevďačí fyzickej kondícii, ale večnému mrazu za severným polárnym kruhom a v južnejších klimatických podmienkach jeho vták beznadějně klesá už po prvom - najviac druhom čísle.

A tak, vážení priatelia, slávnostne vyzdobená hala Madison Square Garden dnes privíta desať finalistov, ktorí sa zaslúžene prejebali až do kontinentálnych majstrovstiev. Sme naozaj hrdí na to, že medzi týmito borcami uvidíme aj nášho pretekára - nám všetkým dobre známeho, skromného, húževnatého Janka Čulu z Hornej Dolnej. Sedím vo štvrtom rade, priamo pod arénou. Všetko výborne vidím, všetko výborne počujem. Hľadisko ožíva záujmom, aréna sa zaliala svetlom desiatok, ba nie desiatok, stoviek, ba vari tisícok reflektorov. Vážení priatelia, vážení priatelia, drahý priznivci tohto mladého a predsa tak nádherného športu - už je to tu, už je to tu, už je to tu.

Do arény vstupuje 20 nádherných nahých krásavíc. Sú medzi nimi biele, čierne, modrooké, šikmooké, jednooké - akoby aréna rozkvitla kvetom ich mladosti a chtivosti. A vážení priatelia a tie postavy, tie prsia, prsiská, ba priam cecky, akoby povedal básnik. Milí priatelia, milí poslucháči, krásavice sa prirodzeným, ladným pohybom v túžobnom očakávaní pokladajú na špeciálne pohovky, ktoré osobitne pre tento účel vyrobila a venovala firma Thonet. A ja cítim, drahí naši doma, že v tejto chvíli aj ja by som mohol súložiť - á chcem povedať - súťažiť na tomto šampionáte.

Vážení priatelia, vážení priatelia, už sa to začína, už sa to začína. Na svetelnej tabuli sa objavila veľká jednička a do arény chutiac vbehá prvý pretekár - japonec Šukato Fuckato. Za nepopísateľného jasotu a povzbudzovania obecenstva sa vrhá na prvú ženu a jebe ju, jebe ju, jebe ju. Žena zamdlieva, jebe druhú, ale síl už ubúda pretekárovi zo zeme vychádzajúceho slnka a už sa veru marne pokúša o opätovné stoporenie svojho prirodzenia, ktoré sa očividne scvrklo. Potácavo odchádza, tento poddaný cisára Hirohita, pohupujúc sa kokotom do zákulisia spáchať harakiri a usporiadatelia zatiaľ doplňujú počet žien. Obecenstvo nešportovo hvízda. Nie je to správne, nie je to pekné.

(Prichádza druhý pretekár, jebe prvú, jebe druhú) aj jaj jaj jaj jaaaaaáááj - vyškĺbol sa mu! Rozhodcovia zdvíhajú červené prezervatívy na znamenie diskvalifikácie. Všetko dobre vidím, všetko dobre počujem. Diskvalifikovaný pretekár, ktorý má stále ešte dostatok síl, neustále svojím tvrdým kokotom tlčie do zábradlia arény, milí poslucháči, to je kokot, priam kokotisko, vari priam chuj. Usporiadatelia nemôžu ho nijako dostať von z arény! Jeden poriadateľ zbesilo uteká držiac si rukami natrhnutú riť. Odnášajú z arény aj druhého pretekára, ktorému rozvášněný borec vystriekol ejakulát medzi oči a postihnutý nič nevidí a potácavo sa motá dookola. Až teraz ako tak ukľudnený borec, onanujúc, opúšťa arénu. Škoda ho, vážení priatelia, škoda ho, Ivana Ivanoviča Syfliakova. Nebyť tej smoly, istotne by bol získal niektorú z medailí.

Ale toto by ste mali vidieť - toto by ste mali vidieť, milí priatelia - škoda, škoda, že televízia tento šampionát neprenášá, ved slová nijako v tomto prípadě nemôžu nahradiť obraz - to sú guliská, to sú bohovské guliská. Húpavým krokom vstupuje do arény pretekár Mozambiku. Je to nádherně urastený, ebenovo čierný chlapec, len zuby a oči sa mu blýskajú a koniec kokota ohnivou červeňou svieti v aréne. Bez akejkolvek prípravy sa s tupým mručaním vrhá na prvú ženu. Jebe ju, jebe prvú ženu, jebe druhú,a to zas čo má byt? Aj jaj jaaaaj, už ho odnášajú - neviem,čo hladá na tomto majstrovstve. Čo to vlastne malo byt? Čo to bolo, čo to bolo - veď to by som aj sám dokázal, akurát! Nuž čo, nevedel včas naladiť formu.

Vážení poslucháči, vážení poslucháči, verím, že sa lepšie povede nášmu borcovi Jankovi Čulovi, ktorý sa dva mesiace poctivo pripravoval v internáte zdravotnej školy, zvané tiež „Pičia farma“. Ale už je to tu. Milí poslucháči, vážení priatelia a drahý priaznivci jebačky - už je to tu. Všetko vidím, všetko dobre počujem. Vidím dokonca chlpky volně ležiacích krásavic, ktoré sa zarosili v tůžobnom očákávaní. Drahí naši doma, Janko Čula vchádza do arény. Prežúva eště posledné sůsto oštiepky a zapíja ho dúškom žinčice. Odhadzuje elegantnym pohybom detvianskeho baču župan v národných farbách. Hľadisko stíchlo. Ale čo to, čo to, čo to vidím? Jedna zo žien sa so zúfalým výrazom v očiach pokůša uniknúť z arény. Neviem si to vysvetliť inak, iba, že sa naľakala. Áno, naľakala, naľakala, pri pohľade na mohutné prirodzenie nášho pretekára. Ale už ju privádzajú späť, a tak je to správne. Veď ona istotne ani nevie, čo je dobré. Hľadisko sa spamätalo zo svojho prekvapenia a začína búrlivo povzbudzovať pretekára. V tejto chvíli ešťe pri ňom kľačí Fero Mastihuba, duša nášho reprezentačného družstva, dlhoročný aktívny pretekár a funkcionár sekcie otrtkávačov, a tiahlými naučenými pohybmi masíruje eště guliská Janka Čulu, aby mu pomohol k vrcholnému výkonu.

Janko Čula, tento hrdý syn Tatier a Dunaja, eště vrhá krátký pohľad na ozdobu svojho tela, odgrgne si a už ho súka do prvej ženy. Milí priatelia, vážení poslucháči - je to pohľad, ktorý sa slovami ani nedá vyjadriť. Náš milý Janko, Janíčko Čulíčko tŕtka prvú ženu, jebe a jebe, mrdá a šůstá - a už sa vrhol na druhú. Vážení doma u prijímačov, stále len uteká ako nejaký jebací koň - mrdokôň. Pot mu vyrazil na čelo. Počujem šuchot stretávajucého sa mužského a ženského prirodzenia - je to vrcholný športový zážitok, hala búri. Janko, Janíčko náš drahý, jebe štvrtú, piatu - desiatu. Niekoľko žien v hľadisku v extázi omdlieva. Janko je už teraz jasným víťazom, ale neustává. Jebe pätnástu, dvadsiatu. A už je to tu, už je to tu, čo som čakal, čo som veděl, čo som predpokladal. Už je to u vážení priatelia - nedostáva sa nám žien, drahí priatelia u nás doma, drahí Jankovi rodáci z Hornej Dolnej, nedostáva sa nam žien! Ale rozbúrený a rozvášnený Janko ako gula vráža na hľadisko, jebe prvú radu, všetko dobre vidím a počujem, veď sedím vo štvrtom rade, Janko šústá druhú radu, a už jebe tretiu radu, len tak stoličky praskocú. Janko ale skáče do štvrtej rady, jebe štvrtú radu - preboha, čo to? Ajajajaj, to som predsa ja, Gabo Zelenay!