Moja nádeja

Údaje o texte
Titulok	Moja nádeja
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

1.
Lodičkou je nádej moja,
nemá sťažňa, vesla nie tá;
hron vĺn ako za príboja,
slabým člnkom vrhá-zmieta.

2.
Za mnou breh už v diali bledej,
pustá grapa skutočná to.
zkaď vyhnancom moja nádej
zutekala: čajka táto.

3.
Labuť jak, čo svetom blúdi,
vždy viac zmizá v jeho sloty;
pohadzujú si ju prúdy:
preds’ netúži po choboti.

4.
Tak môj duch, námorník, z laku
bočí nových od prístavov,
kde niet ruží na bodliaku,
púšť nevábi nivou smavou.

5.
Kde tak pevne preto stojí
zem, cez jalové jej diele
stíhači by mohli moji
po stopách mi stúpať smele.

6.
Nuž ta v neisto, kam van i
prúd ma ženie, nesie; cítim,
tíchne bôľ môj, čičíkaný
vetrom súc a vlnobitím.

7.
Tam vzduch voľný koľ sa klene. —
časom aj sa dúha na ňom
usmeje mi, odrazene
mojej mysle oceánom.

8.
Ta, v neisto, ruš. sa krútiac,
koráb môj, vín po polome,
i nech neviem, tak sa rútiac,
pokiaľ smrťou, pokiaľ snom je!