Nádej
| Údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Nádej |
| Autor | Ant. Bulla |
| Zdroj | DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. Ruch : almanah omladiny českoslovanské. Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s. 30–32, 270. |
| Licencia |  PD old 70
|
Čuduje sa svet — ba škrečí,
že i Slovák, syn svobody
budúcnosť si krajšiu plodí
v činoch, v piesňach, vo snách, v reči.
Čuduje sa, že zornička
krajších chvilôk, blažších hodín
na obzore tisíc rodín
ligoce sa mu maličká.
Sťa na oslep svet sa ženie
k níete zlatej slávy, žitia;
svojeť svoji plodom štitia
verejnosti na arene.
Keď sto zápasnikov padne
na verejnej dráhe žitia,
sto ožije — ti sa chytia
do práce —: zápas nechladne.
Keď na tento Parka pradie
niť osnovy činov zdaru —
ai vtedy nádej jarú
v budúcnosť si každý kladie.
Bo v zápätí nádej kráča
za mešťanom novým sveta,
pozlacuje chlapca leta —
štedre dáva kraj koláča.
Mládenca na vidom očí
kúzelný jej lesk nabadá;
a keď starec v hrob upadá —
ona z hrobu von vyskočí.
Bo keď žitia ten osnovu
završí vo tmavom hrobe,
v ostatnej si ešte mdlobe
na hrob vztýla — nadej novú.
Chceš najsť nádej s jej istotou?
Nehladaj ju — nie v trúfaní,
nie v étheru bludov, v zbrani,
nie v zápase lestí s hrotou —:
Opýtaj sa srdca! — sväte
ozve sa ti smelo na hlas:
„čo lepšieho čaká na nás?
Na čo sme na božom svete?“
O čom srdce vnútri vraví,
v tom nezklame ver’ sa duch náš;
nad nadejou hoc i dúmaš —
uskutoční čas ju pravý.
Bratia! ta pod vonnú Lipku!
Sbierajme jej kvietä — lieky!
Hoc tisíc úst nám prieky
šteká, pluje slinu lipkú;
hoc celý svet na nás dudre —:
oj! nádej na lepšie časy
kedys’ v skutku sa ohlásí:
zvon slobody i nám udre.