Na pamäť M. H.

Údaje o texte
Titulok	Na pamäť M. H.
Licencia	PD old 70

Dávno ja v obraz jeden zostavil svoje sny
i oživil som si ho dychom svojich piesní.
Ten obraz srdcom mojím jedine kolíše,
ten obraz dušu moju pohýna do vyše:
  to obraz Tvoj — tos’ Ty, Otčina!

Myslel som si: no teraz kto mi dá istoty?
Neznám, či je to ona? a čiže si to ty —
  kráľovná Slávy diev, Marína!?

Stojím si nad hladinou tichonočného plesa,
kolo mňa ligocú sa hviezdnaté dvojnebesá.
Oko moje v žiarkráse dvoch svetov zamára sa
a duša v piesni jednej sladučko rozplýva sa.
Tak stojím. Oj, Bože môj! — tak stáť mi večne doprej
  na krásu krás sa dívajúci,
  na slávu slávy spievajúci —
  Otčiny — Maríny svojej!

Dávno ja Teba spatril — nikdy nevídaná,
Ty sestra duše mojej, Ty spevcov Zlatá panna!
To mesiačkom osvetlenú,
nad Váhom snívajúcu —
blýskavicou ožiarenú,
hromobúrku vedúcu.
Oj, znám Ťa, znám — Ty otca svojho dcéra!
Vo výške letov Tvojich zrak zemský umiera!
No túž, no lietaj si len — až ta, kde nik nebou:
pieseň má a národ môj poletí za Tebou!