Nitrianske žiadosti

Údaje o texte
Titulok	Nitrianske žiadosti
Licencia	PD old 70

„Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej:

28. apríla 1848

„1. Žiadame, aby národ slovenský v stolici Nitrianskej i všade, kdekoľvek on býva, smel aj mohol úplnú a dokonalú účasť brať v shromaždeniach správy národno-stoličnej, a tak aby sa všetko to, čo sa jeho týka, ako práva rokovania, pravoty, súdy a porady len v jeho národnej, slovenskej reči držané a vykonávané boly. Lebo už nechceme viacej trpieť ten múr, ktorý nás delil, t. j. reč v pravotách, súdoch a zákonoch nám nesrozumiteľnú, ale chceme aj my Slováci rozumieť všetko, čo sa o nás, skrze nás a prostriedkom nás robiť bude. A tak menovite

„2. žiadame, aby sudcovia pre Slovákov len Slováci boli, dokonale vyučení jazyku materinskému, aby tak súdy prísažných spravodlivo a verejne vykonávané byť mohly. Žaloby, prosby, pravoty, súdy úradné, oznamovania zákonov, slovom všetko verejné prihlasovanie sa k národu slovenskému, v reči slovenskej diať sa má. Potom

„3. žiadame zriadenie škôl národných dokonalé, a to síce ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, meštianskych a vyšších škôl a ústavov. Reč vynaučovania pre synov slovenských nemá byť inakšia ako slovenská, aby na základe slobodného vyučovania, ďalej slobodného národného vyvinovania sa slovenského — náš národ mohol si vychovať synov jemu a krajine verných.

„4. Žiadame, aby správa národná stolice Nitrianskej o to nástojila, žeby sa čím skôr do poriadku priviedol spôsob, ktorým národ a ľud náš na sneme zastúpený byť má. To so sebou donáša potreba, aby sa k voleniu takýchže vyslancov hneď na budúci snem peštiansky náležité prikročiť mohlo.

„5. Žiadame a žiadať neprestaneme, teraz a napotom a navždy, aby našej národnosti právo od všetkých národov v Uhorskej bývajúcich uznané bolo. A následkom tej dôvery, že žiaden národ v Uhorskej s nami bývajúci nebude žiadať od nás samovraždu národnú, t j. že nebude chcieť žiaden národ a žiaden človek, aby sme o to pripravení boli, za čo iné národy umierať za povinnosť si pokladajú, — následkom — hovorím — tejto dôvery žiadame, aby národná vláda stolice tejto o to nástojila pred celou krajinou, aby toto sväté právo národnosti a reči našej zákonom tak poistené bolo, žeby sa ono nielen v politickom živote vždy viac rozvíjalo, ale aby aj skrze spolčovania sa, t. j. skrze spolky, skvitanie národné za cieľ majúce — novej sily nabývať mohlo. Najmä nech vláda národná bude svedomitým strážcom, aby sa tie hrozné časy nazpät nevrátily, v ktorých Slovák so svojou rečou a národnosťou v spoločenskom živote neuznaný a v posmech uvádzaný bol. Lebo náš národ si už teraz na žiaden spôsob a vonkoncom svoju národnosť potlačiť a znivočiť nedá. A preto aj osmeľujeme sa žiadať a skutočne

„6. žiadame úplné bratstvo a úplnú rovnosť medzi národmi kresťanskými, v Uhorskej krajine prebývajúcimi, čo toľko znamená, aby sme my Slováci slobodne svoje národné zvyky a obyčaje zadržiavať a pri zástavách krajinských aj naše národné zástavy bez prekážky vyvesovať mohli. S rovnosťou tou národnou je i to spojené, aby sa slovenskému národu žiadne panstvo iného národa nad ním nevystavovalo a tak ani reč jedna nad druhou nepanovala, ale všetky národy a reči rukou v ruke svoju slobodu, svoju rovnosť a bratstvo proti vonkajšiemu nepriateľovi obraňovaly. A čo sa týka ťažkostí, z tohoto bratstva a z tejto rovnosti pochádzať mohúcich, žiadame, aby sa mienky národov vypočúvaly. Duch človečenstva a kresťanstva, ktorý tieto časy slobody doniesol, vynájde istotne také prostriedky, ktorými sa rozličné národy bez ukrivdenia jeden druhého spoločne budú môcť riadiť.

„7. Žiadame, aby národná vláda v Nitrianskej stolici bratskú náradu urobila stoliciam maďarským, aby ony po svojich školách a ústavoch pozakladaly stolice reči slovenskej pre Maďarov, ako tiež aby na našich školách národných učitelia reči maďarskej platení boli; — aby sa vzájomne sblížili tak, žeby Maďari hovoriacich Slovákov po slovensky, a Slováci Maďarov hovoriacich po maďarsky rozumieť mohli.

„8. Žiadame, aby žiadosti tieto naše, činom týmto vyslovené a prednesené, najprv do úradnej zápisnice stoličnej zapísané a všetkým právomocnostiam uhorským, chorvátskym a slavonským, nie ináče Jeho Výsosti miestokráľovi uhorskému Štefanovi a slávnemu ministériu uhorskému v známosť uvedené boly tým cieľom, aby všetci opravdiví a skutoční priatelia slobody a človečenstva sväté naše práva zastávať a podporovať ráčili.

„Z národného, vrchnosti oznámeného a v Brezovej držaného shromaždenia."