Och, nehľaď
Údaje o texte | |
---|---|
Titulok | Och, nehľaď |
Autor | Pavol Országh Hviezdoslav |
Zdroj | visegradliterature |
Licencia | PD old 70 |
Och, nehľaď tak zamračene
na mňa, družka žitia drahá,
v jeseň jak keď chmára tiaha
po lúčine svoje tiene;
milo hľaď, z úst smev nech skvitá;
mužova je starosť žitia.
Hoci druh tvoj ducha ztráca,
nemá lahôd na jazyku,
a hnev sudby súc vo vzniku,
tvár mi vidíš zatmievať sa:
netlač tieseň srdce ti tá —
Mužova je starosť žitia.
Hrmiac vodopád sa rúti,
bralu svedčí šero desné;
krotká je však roveň, plesne
riava z hôr si hupká v púti,
kvet nív sviežiac, zeleň žita:
mužova je starosť žitia.
Tedy nehľaď na mňa mračne;
nech hoc zúria živly vonku,
len, toť, hniezdko v striešky sklonku,
to nech zmar mi nevynačne:
hruď tá ináč broňou krytá —
Mužova je starosť žitia.