Page:F. Bílý - patery knihy plodů básnických.djvu/452

Táto stránka bola skontrolovaná
— 426 —

Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.

   

Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.

Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.


Koll. Zplev II. 393.

Slov. Spievů čís. 53. Išli hudci horou.

Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverčok vyťali.
Druhý raz zaťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali.
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,

   

ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Ta vy hudci choďte
pred mej mamky vráta,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej dodajte:
Toto sú husličky
z tej vašej Aničky.
Toto je podstavka,
vašej dcérky hlávka.
Toto sú strunočky,
jej zlaté vlásočky.
Toto je sláčičok
z jej bielych ručičôk.
Toto sú kolíčky,
jej biele prstôčky.
Keď matka slyšala,
ku oknu bežala.
Ach, vy hudci smutní,
choďteže preč, choďte.
Choďteže preč, choďte,
a žiaľ mi nerobte,
však ho ja dosti mám,
že Aničky nemám.