Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
kvitnúci, na spuosob zdravjeho, peknjebo stromu rozvití život duchovní národa, kéď teda náš národ Slovenskí pomedzi všetkimí inšími je nanájme kmenovití, kmenovitosť nášho národa ak chceme k takjemu ho životu privjesť, akjeho koreňe sa v ňom nachádzajú a jakí mu historia sveta zaslúbila, musí nám hlboko na srdci ležáť, inakšje ten život žjadnim spuosobom ňeobcjahňe a na mjesto toho, abi bujňe rozkvitau, v daktorích svojich haluzach a na vjacej stranách svojho života zakrpaťje, podobajúc sa tu i tam zeliňe, ktorá stojac na zemi jej ňepríhodnej chápe sa síce chápe k životu a zdá sa stávať, ale pri tom všetkom len predca, jako mi Slováci hovoríme, hlivje a živorí. Považujúc toto, srďečňe žjadat musíme, abi sa národ náš Slovanskí tak rozvíjau ako sa on sám rozrástou t. j. abi sa rozvíjau kmenovito, bo len tak buďe život jeho samorastlí, ňezakrpaťení, na silu ňevihnaní, ale podarení ako skutočňe organickí, a preto tá je naša najvrúcňejšja zjadosť, abi Slovanskje kmeni vo vlastních nárečjach svoj duchovní život vistavili, teda kmeni v nárečjach osobních písali, v ňích čo sú pred Bohom, svetom i Slovanstvom ukázali. Slovanskích kmenou a tak aj nárečí živích je jedenásť a to k poludňovíchodňim Slovanom patrja 1) Welko-Rusi, 2) Malo-Rusi, 3) Bulhari, 4) Srbi, 5) Horvati, 6) Slovinci, k pounočňozápadňím, 7) PoIjaci, 8) Čéši, 9) Horňo-Lužičaňja, 10) Dolňo-Lužičaňja a naposledok, 11) mi Slováci s naším vlastním Slovenskím nárečím. Ňemislíme to, abi každí kmen, bocakí malí a chatrní vo vlastnom svojom nárečí písau, ale žjadame abi každí kmea, ktorí má dačo osobitnjeho, duchovnjebo, ktorjeho nárečja je ešťe čistup, ňepomúťenuo, ňepokazenuo, k písaňú spuosobnuo, ktorí duchovňe i materíálňe svoju literatúru udržat vistačí, slovom abi každí takí kmen nárečja svoje obrábau, v ňom plodi ducha svojho vidávau a pred tvár Slovanstva postavuvau. Žjadosť táto je na osoh každjeho a na osoh Slovanstva. Slovanskí život je rozložití ako lipa na moc konárou, národ je jeden ale jeden v rozmaňitosťach, i ňech teda je rozmaňitost táto ale v jednote aj v duchovnom našom živote zjavná, ňech du-
