Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
chovní náš život na záklaďe našej prirodzenej životnosťi, ktorá je národňja kmenovitosť, stojí, a tak buďe život nóležití, na dobrích základoch postavení, bo sa ňič čo bi virásť malo ňeudusí a ňič ňezakrpaťje. Čo bi ale, ako sme rekli, okreme vikvitnúť ňemalo a ňemohlo, to ňech k najbližšej haluzi prirasťje, abi samo sa namáhajúc ňevischlo a rovňe v daromnej namáhavosťi ťjež len leda bolo ňeživorilo. Tak teda dobre urobí kmen bulharskí, keď sa so srbskím, dobre azda kmen slovinskí, keď sa s horvátskim duchovním svojim životom zrasťje, a ten kmen v srbskom, tento zas v dalmatinsko-horvátskom nárečí, ktoruo je od horvátskeho kmena za spisovnuo povíšenuo, plodi svoje duchovnje vidávať buďe, krem toho aňi kmen bulharskí aňi kmen slovinskí ňezdajú sa mať dačo tak osobitnjeho, k čomu bi oňi vlastnuo nárečja potrebuvali, a ích nárečja sú, tamto starou bulharčinou a turčinou a toto ňemčinou nakvasenuo a preplňenuo, ošúchanuo a v ploďivosťi svojej zatarasenuo. Panuvalo síce a panuje až do dňešnjeho dňa medzi daktorimí Slovanskími učeními usiluvaňja, abi sa počeť literatúr kmenovích Slovanskích ako len najvjacej umenšiu a tak abi k daktorím kmenom inšje kmeni pristúpili a v ích náreči ďjela spisuvali a vidávali, ktoruo umenšeňja kmenovích literatúr slovanskích k vuoli tak rečenej vzájemnosťi (Wechselseitigkeit, nexus reciprocus) Slovanskej sa stať a k pevňejšjemu sa spojeňú baluzí Slovanskích najme tích, ktorím ňebezpečenstvo od cudzoti brozilo, poslúžiť malo. Ňedávno ešťe o národ náš mnohozaslúžilí a všetkej úcti hodní našiňec, vo svojom spisku »Vzájemnost we pŕíkladech u Čechoslowanú» v Pešťi vidanom na tento spuosob o veci pripomenutej píše: »Zústaňme pŕi tom počtu nárečí, který nám osudem již newyhnutelňe dán jest, aniž je sami schwalné rozmnožujme, ale radéji kde možno umenšujme.» Našiňec tento písau o vzájemnosťi, a predca sú tjeto slová ňevzájemnje! Ňemá sa umenšuvať, rušit a ňičiť to, čo z národa samjeho Slovanskjeho a tak pekňe virástlo, čo ňikím sebevolňe ňje je urobenuo ale z hlbini bohatjeho ducha Slovanskjeho pochodjace,
