Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/16

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

aňi vzájemnosi iba zle zrozumená a čjastočná. Ako pekňe hovorí Kollár, zvestuvaťel vzájemnosťi Slovanskej, o vstahu nárečí jednich k druhím, ako čistou vzájemnosťou díchajú nasledujúce jeho slová, napísanje v znameňitej jeho kňižke o vzájemnosťi na straňe 6-tej: Jede Mundart soll neue Lebenskraft aus der andern schopfen um sich zu verjtingen, zu bereichern und zu bilden, und nichtsdestoweniger die andern nicht antasten und sicb auch nicht antastenIassen.sondern neben allen ubrigen ein eigenes freies. Gebieth zu behaupten fortfahren. Bei der Wechselseitigkeit bleiben alle Stamme und Mundarten unverrucket auf ihrem alten Platz steben v befórdern aber mit gegeuseitigvereintem Wirken und Wetteifern die Blii- the der gemeinscbaftlicben National-Literatur" t. j. „Každuo nárečja má sa z druhjeho obživuvai abi omladlo, zbo- hatlo a sa vzďelalo, pri tom ale ňemá druhje ukrivďii aňi sa ukrivďit ňedai, ale vedla všetkich inších slobodnuo svoje pole zadržuvai. Prí vzájemnosii (t. j. opravďivej) ostanú všetkje kmeni a nárečja ňepohnutje oa svojich dávnich mjestacb a pri tom všetkom napomáhajú vzájemním puosobeňím a spo- ločním sa predbehúvaňím rozkvit spoločnej literatúri ná- rodňej." Sú toto slová uiešenje, z duše vzájemnou láskou k Slovanom hlboko pohnutej viljate, predca ale ten sára Kollár, ktorí sa tak kŕásňe o vzájemnosii Slovanskej vijadrín, vzájemnosi túto Slovanskú ňedobre určiu (bestimmthat, defioivit) a na skutoční život ňedobre obráiiu, lebo v tej samej už prípomenutej kňtžke vzájemnosi Slovanskútakto určuje: „Dié literarische Gegenseitig- keit ist die gemeinscbaftliche Theilnahme aller Volkszweige an den geistigenErzeugnissen ihrerNation; ist wechselsettiges Kaufen, Lesen der in allen slawischen Dialekten herausgegeben Schri- ften oder Bticher" t. j. „Literárna vzéjemnosi (medzi Slovan* mí) je spoloční úďel váetkích kmenou v duchovních plodach svojho národa; je vzájemnuo kupuvaňja a čítaňja kňíb a spi- sou vo všetkícb slovanskích nárečjach vidattkh." A pOtota v tej samej kňihe a aj v najnovšom svojom ďjele „Cestopise do Itilie" vzájemnosi Sbvanskú len na štiri kraeni obmedzuje a