Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
na svetlo prichoďja. Vidáva sa vždi vjac a vjac raedzi nami kňíh, zakladajú sa kňihovňe, povstávajú ňeďelnje po obcach našich školi atď., čo všetko o tom svedčí, že život duchovní ktorí sám je opravďiví život ludskí, medzi namí rastje a tím uvedomeňja nás samích zo dňa na ďen sa zvetšuje, Vedomja seba, národa jako národa, je národu i každjemu zámofc bez- peční o ktorí sa všetkje naň sa rúťacje návali rozrazja a roz- práskajú, lebo národ sebavedomí je spojení duchom najsilňej- šje, on sa zňecťiť a zašpiňiť ňedá, on si na bitosti (existentia) svojej a na pocťivom staňí medzi inšími najvjacej zakladi, lebo žije duchovňe, Po stoleťjach drjemoti prebuďili sa v našich časoch ako na hlas trúbi archaňjela aj kmeni Slovanskje k du- chdvnjemu životu, a prebuďili sa raz aj naši Slováci i pricho- ďja k sebe ako národ, a preto zavolať muožeme tŕebas ešťe ronoho a mnoho máme k pretrpeňú a k prevládaňú, po sto a sto rokoch alebo hliveňja alebo čjastočnjeho života hlasom radostním i prestáli sroe ňebezpečenstvo najvetšje! oj prišli aj naše časi! prišjeu aj náš vek! Ale kebi sme v ňebezpečen- stvach žjadnej inšej ohradi proťi ňím ňemali len toto spojeňja s kmenom inším vo spisovnom nárečí, tobi nás iste pred ňe- bezpečenstvom ňeochráňilo, lebo je to spojeňja este len vjac vňešnuo (externus, áusserlich) ako dolu ňižje o tom povjeme* Spojeňja pravďivuo je v duchu, a najlepsja proťi ňebezpečen- stvu ohrada je sila vlastná, ktorú mi práve v kmeňe našom Slovenskom prebuďiť chceme, prihovárajúc sa k ňemu v jeho vlastnom nárečí, ktoruo mu hovorí k srdcu a hovorí k misli. Pre tjeto teda duovodi mislíme že ohraňičeňja vzájemnosti Kol- lárovej len na šťiri kmeni ňje je vjac na čase a že ho vjacej ňetreba, ale určeňja vzájemnosťi medzi našimí kmenamí tak vistavujeme a rozširujeme, ako ju on v srdci svojom hlboko pocítiu ale ju tak, ako sme už aj hore viššje poznamenali, ňe- visloviu. —
Kollár určuje vzájemnosť Slovanskú, ako už hore viššje o tom reč bola, že ona je spoloční úďel všetkích kmenou v duchovních plodach svojho národa a vzájemnuo kupuvaňja a
