Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
čítaňja kňíh a spisou vo všetkích Slovaoskích nárečjactfvida- ních; na to mi ale vravíme, že táto vzájemnost je ešťe len po- vrchňja, ipajúca pravda zárodok vzájemnosťi opravďivej, lež pri tom ešťe ňerozvitá, ňezavršená. Každí kdo dačo predsebaberje, kdo si dačo zváži, ten to ňerobí len preto, ak ňje je dajakí lahkomiselňík alebo hráč s časom, abi ňječo predsebabrau, dačo si zvážiu, ale abi to k potrebám svojim, tím lebo inším, obráťiu, a tak kdo si kupuje dajakje kňižki a číta na pr. histo- riu Békou, ňekupuje tje kňižki a ňečíta ích len preto, abi ích mau a prečítau, ale abi sa z tích kňíh daco podučiu a v pri- pomenutej prípadnosťi, abi život historickí Rékou pozoau a s ňím sa podla možnosti dobre obznámiu. Predsebabraňja, teda kupuvaňja a čítaňja kňižjek je len prostrjedok k dačomu viš- šjemu, k vikonaňú čohosi, k obznaňú sa s dačím, bo duch, ktorí híbe človeka len vtedi to. počom túži, do svojej moci do- staňe a tím sa uspokojí. Keďbi teda vzájemnosť u Slovákou bola len úďel v duchovních plodocb svojho národa á tento bi sa len kupuvaňím a čítáňím kňíb a spisou v druhích nárečjach Slovanskích vidaních ukazuvau, tobi ona na polovičke cesti stáť ostala a to čo vikonat má, žjadnim spuosobom ňevikonala, bo duch bi na ten spuosob svoje ďjelo ešťe ňezavršiu a ňena- vráťiu sa s tím po čo višjeu. Dostatočnú iste príčinu musí mať duch alebo jedootlivca (uoius individui, eines Einzelnen) alebo kmena, pre ktorí on hraňice kmenovitjebo svojho odďe- leňja opúšta, a táto ňje je žjadna druhá, ako že sa on v tejto kmenovitej odseknutosti ňespokojním už cíti a na vetšje pole prejsť si žjada. V> kmenovej odseknutosti ňespokojním sa on cíťi preto;, že ako duch kmenoví je on len jeden jeďiní úkaz (manifestatio, Oífenbarung) ducba národa toho, ku ktorjemu jeho kmen náleží a tak v hraňicach svojho kmena on sa ešťe nenachádza, preto teda z tíchto úzkich hraňíc, abi sám seba poznau, vichoďí a sa na širšje pole, ktoruo je jeho podlahou, prenáša. Najvetšja ducha úloha (problema, Aufgabe) je, abi sám seha poznau, s čím sa do našich časou zaňeprazňuvala hi- storia ludstva, lebo duch je podstata (substautia) všetkjeho, a 2*
