Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
padnutosti svojej, súc v najvjacej kmenoch pritlačená ale ňje udusená, č'erstvo a bistro. Ale naisťe to do povahi vzjat treba, že kmeni tje. ktorícb sila kmeoová ňebola utlačená ale sa v živote osobnom kmenou pri lepších ích okolnosťach rozviť mo- hla, ňepracuvali nadarmo a jako mi Slováci hovoríme vospust sveta, lež oni pracuvali, keď sme mi esťe duchovňe drjemali, oni ducha Slovanskjeho v pohibuvaňí zadržuvali, a čo je hlav- Ae do veci, puosobeňja jeho rozširuvali a rozranožuvali. Puo- sobili kmeni tjeto, Česi a Poljaci, ak na nás ostatňich, svo- jich spolupiemenúíkou, prebudzujúc nás pomalí z duchovnej drjemoti a sprjaťelujúc životora i ďjelamí svojimí so životom višším, tak ťjež puosobili oni, a najrae Češi, aj na históriu obecnú ludskú a vidobívat nám začali aj na ňej mjesto. Siia tích kmenou, pravda, v čjastočnom svojom namáhaňí zo svojej éerstvosťi, súc aj na silu nalomená, upusťila, ale ak sa ona ňebuďe len v kmenovích medzach zadržať a pobibuvať chceť a jestli od čerstvej esťe sili obecnej Slovanskej, ktorá pravda len v čistom duchu Slovanskom vre, popchnúť sa dá, sila tá nalo- mená na novo sa schiťí a k velkej činnosťi omladňe. Naťjeklo síce pri živoťe odlúčenom daktorích kmeoou našich dost kalužňice do života nášho Slovanskjeho a napadalo dosť z cudzoti tro- sák, ale život Slovanskí to, ako pevňe veríme, prečisťí a preoseje. Aj to je pravda, že v kmenovej našej rozpadnutosťi vjacej kmenou nás odomrelo a do cudzjeho národa sa preljalo, ale ako tam za timi žjalime, tak nad počtom velkím čo ostali sa ťešíme, ktorí počeť, dakuvat Bohu, je ešťe tak velkí, že mnobo, náramňe mnoho, a iste to čo nás očakáva vikonať muože. Keďbi ale dakdo na velkuo naše trpeňja ňepozerau a na kmeno- vitosť našu bi sa žaluvau, ten bi v skutku ňeveďeu čo hovorí. Už hore viššje sme povedali, že kmenovitosť v nároďe je zna- kom bohato obdaruvanjeho jeho ducha, jeho čerstvosťi, živosťi a tak tím saraím znakom je ona aj v našom nároďe Slovanskom. Že náš národ Slovanskí je na ducha bohatí, svedčí celí jeho doterajši život, celuo jeho ustluvaňja a dosvjedčajú aj Ňemci, ktorí o nás napospol hovorja, že všedko lahko chápeme a všet-
