Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/24

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

kjému sa s velkou snadnosťou príúčame. Duokazi o tom, že náš národ je živí, máme tjež a hlavňe v jeho bohatej naožaj krásnej poesii národňej, ktorá sa muože zvať kvetom všetkích inších poesií. Kfebi ale ňebou národ náš kmenovití, ňeboubi tak na ducha bohatí a naopak, lebo je to, ako sme už aj hore viššje spomenuli, jedno s druhím spojenuo. Ale takí pripome- nutí žalobňík na kmenovitosť našu si sťažujúci mrmlau bi ňe- vedomki aj na ten úkaz, ktorí svetu Slovaoskjemu najvjacej slubuje a ktorí sme mi slnkom nad svetom naším Slovenskím po dlbom zatmeňú vichádzajúcim menuvali, bo akože bi bez kmenovitosťi našej bola mohla povstať medzi namí zlatá vzá- jemnosť, ako stretnuťja sa síl a úmislou po dlhom sem a tam točeňí v jednom strjedku, v jednom duchovnom ohňisku? Ňi- kdá bi jej bez kmenovitosťi, ňikdá ňebolo bívalo, a tak ňikdá bi ňebolo v Slovanstve sa vijavilo to silnuo napnutja mislí, tó velkuo pohnuťja duchou, to osvježeňja srdca po roďinách naších Slovanskích, ale muselo biť jedno a tak mušelo biť aj druhuo, všetko k nášmu dobrjemu! —

Hore viššje sme už rekli, že Kollár náš vzájemnosť Slo- vanskú na štiri kmeni s ícb spisovními nárečjami obmedziu a tafc len tímto štirom právo staňja i trvaňja na duchovnom poli SIo- vanskom pripusťiu. Kollár to, ako sme hňeď pripomenuli, uro* biu zo šlechetnjeho srdca, z dobrjeho úmislu a prípojili sa k jeho určeňú vzájemoosťi a literatúr Slovanskích potom aj inší, tak že už teraz prijímaíija štír viznačeních literatúr Slovanskích, a to: Ruskej, Polskej, Českej a tak zvanej Ilirskej na pospol do behu prišlo a usláluVať sa začalo. Či je to ale pravda, že sa len štiri literatúri Slovaoskje nachádzajú? či sa toto učenuo určeňja literatúr naších so samím životom zrovnáva a či je to ňje len holuo klamaúja nás samích? potom či toto určeňja ňe- veďje práve tomu k odporu čo sa obsjahnut malo a chcelo, najme ku kmenovej osoblivosťi, nadutosťi a vipínavosťi? Holí blud a klam je to, že sa len štiri literatúri Slovanskje nacho- ďja, bo kďeže zostala pri určeňí tomto liteŕatúra Srbská, kďe Lužickích Srbou á kďe naposledok naša literatúra Slovcnská,