Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/28

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

a takjeto budú tjé, do ktorích sa on sám rozkládou, v ktorích sa život jeho rozložiu. Skutočná, životná mišljenka pre národ náš je mišljenka vzájemnosťi Slovanskej, ktorú Kollár náš vi- sloviu, a z toho vidno jeho genia, bo visloviu to, za čím celí svet Slovanskí ťemno túžiu, čo národu násmu najvjacej bolo treba a čo bolo teraz na čase. Skutočnosť a životnosť tejto mišljenki dokazuje to, že sa ona v živoťe našom tak prijíma a zápalom srdca i misli naše napláuje. Skutočná je naozaj mt- šljenka vzájemnosťi, ale ňeskutočnuo, ňeživotnuo, životu od- pornuo je obmedzeňja jej na štiri literatúri a tak akobi len na štiri kroeni, bo štiri kmeni ňje sú obsahom celím národa «áš- ho, a tak aúi stiri literatúri príhodnou jeho formou, v kto- jrích sa celí čistoduchovní Slovanskí život ňeukazuje a ukazuvat ňemuože. Štiri literatúri to sú forroulki v daktorích kňižkách a časopisoch sa nachádzajúce, to je ňje život; i preč so su- chími, tnrtvími theoriamí, preč s formulkamí, kďe je život inakší a to čerství, kďe ou insje pohladáva. Preč teda s me- nuvaňím štír literatúr, kďe ích je vjac a kďe ích vjacej k roz- viťú celjeho života nášho biť musí!! —

Ale pohladňime aj na to, či sa toto menuvaňja štír lite- ratúr zrovnáva s celím ích obsahom a či tu ťjež mišljeuka ži- votu, formulkuvaňja skutočnosťi na prjek ňestojí? Naše plodi duchovnje Hterárne na pr. volajú sa literatúrou Českou: je to pravda ? Docela ňje! Tje plodi duchovnje literárne, kto- rje sme mi Slováci dosjal vivedli, ako na pr. Kollárova Slávi Céra, Šafárikove Starožitnosťi Slovanskje atď. atď. ňemohli, smelo isťiť muožeroe, v naších časoch ňikďe inďe v tom spuo- sobe, v akom sa ukázali, v tom duchu, v akom sa spísali, vi- stúpiť, okrem u nás Slovákou, bo v Tatrácb, najstaršom a pr- votnom bitovisku všetkích Slovanou, zroďila sa a najmocňejšje, najdúžejšje sa pocíťila, hocbi aj drubí ale omílúe si to osobu- vali, vzájemnosť Slovanská a len v Tatrácb, tejto najdávňejšej hradbe Slovanstva, ako ích Mickievié volá> sa zroďiť a k po- vedomú dozrjevať mohla. Ňjet tu mjesta, príčini zjaviska to- hoío a prečo ono práve u Slovákou povstalo vipočituvaí, da-