Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
Mišom, tím sa v ňom aňi mak ňepremeňilo a on ostáva ten samí, ale nadaj mu do hlupákou, vichvál ho ako múdreho* tak ale že on to skutočňe zasluhuje alebo inšimí slovamí že v prvej pdpadnosli jeho duch je chudobní, velmi mizerní, v dru- hej bohatí, pekňe obdaruvaní, tu tvoje menuvaňja sa jeho vnň- trnosťi dotkína, forma sa s obsahom zrovnáva a pod rozličnimf formamí sa aj všeljaki obsah ukríva. Daromnje sú to reči o jednoplatnosťi (Gleichgultigkeit) formi, bo inakšje všetko bi bolo jednočibisidakohoblupákom alebo múdrim nazvau a jemu bi to ťjež jedoo biť muselo, ale až sa dakím inším cíťi ako ho ti voláš, tu pri zlom pocťeňí na ťeba naskočí, pri dobrom me- nuvaňí, ak ňič ťi ňepovje, je ňeuprimní, márnomislní alebo len jednoplatní, mlčanliví. Tak i mi sme Slováci a Slováci bit musíme, preto ale aj naše misli, naše ďjela sú Slovenskje, bo inakšje ňebolibi naše t. j. od nás bi ňepochádzali a tak dru- bjeho obsabu bi biť museli. Keď ale od nás pochádzajú, majú sa aj tak menuvať akje sú, a potom buďe meno ích pravďivuo. čo sa Ňemcou tíka, to je pravda, že ďjela Sasou i Bavorou sú Ňemeckje, ale u Ňemcou kmenovitosť sa ňerozvila, ňeroz- viu sa teda aňi život ích kmenoví čistoduchovní, lež len samá všeobecnosť na vrchu ostala, a preto aj, smješno bi bolo ďjela od Sasou, Bavorou pochádzajúce Saskími, Bavorskími menu- vai, bo oni sú len Ňemeckje. Potomťjež menuvaňja „Ňemeckí" je všeobecnuo, ňje je čjastočnuo, Českí ale v nároďe našom je len meno čjastočnuo, jedneho kmena, pre ktorú príčinu ďjela jedneho kmena sa mu ako čjastočnjemu podrjaďiť ne- muožu. Aj mi máme takuo všeobecnuo meno a to je Slovan- skuo a tomuto sa všetkje naše misli i ďjela podrjaďii inajú, bo ono je všeobecnosťou a pravdou našou. Kebi sme ňeboli Slovaňja, inakšje bi boli i misli i ďjela naše, ale sme, teda dajme mu všetko a priňesme mu všetko na obet ako ď.jetki vdačnje, bo sme od ňeho všetko to čo máme v ludstve osob- njeho dostali. Aňi timíto kmenamí bi sme ňeboli bez Slovan- stva, a tak aňi kmeni ňje sú zo seba a pre seba, ale sú z viš- šjeho, musja teda aj za to viššje stáť a ho za pravdu svoju
