Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
ňemali ohlad na Slovákou, aňi na ích bohatuo a určituo ná- rečja, aňi na to, že Slovéci ích kňihi v rozličnom docela ná- rečí čítali, a keď sami Slováci nárečja Českuo vpletaňím vlast- ních slov do spisou svojich si oblahčiť alebo Českje formi svo- jimí určitími formaraí podoplňuvať chceli, raali ím to Česi za zluo. Prízvuk (die Betonung) Slovenskí bou v kňihách naších u čechou vždi chibní a nám samím za cbibu pokladanf, a pre- dca je tento prízvuk u nás docela pravďiví od Českjeho velmi odchodní. Všetko toto pripomenutuo dokazuje, že kňihi od nás Slovákou písanje ňeboJi aňi formou svojou docela Českje, lež z vetšej polovice českje, a menšej Slovenskje, práve ale preto aňi jedno aňi druhuo, dajakási zmješaňina, v ktorej sa duch Slovenskí úplňe, tak akobi treba bolo ňevislovuje a ňe- viráža. Abi sa táto zmješaňina, ktora aňi jednemu aňi drubje- mu ňepatrí, ktorá ňemá žjadnebo istjeho a víznamnjeho rázu (charakter) prebrala a knihi naše obsahu Slovenskjeho i slo- venskú úplnú formu mali, obsah teda a forma sa docela virov- nali, treba mišljenki naše aj v ích vlastnej forme, v tej v kto- rej oni u nás povstávajú, do ktorej sa v duchu našora oblje- kajú, predstaviť, tak isťe aj mišljenki naše úplňejše, víznam- ňejšje, duorazňejšje budú, k duchu kmena nášho Slovenskjeho mocňejšje prehovorja a ďjela naše aj formou svojou, slovom, budú ďjela Slovenskje.
tou, časopisu Českjeho, posjelau, v texťe skladaťelovom sa raz táto zmena stala. V texťe stálo:
Slýchal sem pisne a sl^chal povesti,
Chroptŕcí hlasv to staŕijiv mraucí,
Illasv, jenž časem srdce rozbolestí
Jako volání ze lodi tonaucí,
A v Kvetoch sa takto premeňilo:
Slýchal sem pisne a sl^chal povesti,
Cbroptící blasv to staŕenv tnraucí;
Čo za náprava! U nás Slovákou jak aj u Rusou znamená starina starožitnosť (das Altertbum), vek dávni, u Cechou značí staŕena starú babu, a táto ňepoetická postava stratila sa sem ako náprava v básňi, abi len slovenskuo Čeehom ňe- dosť známo slovo vistalo.
