Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/33

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

Za naších časou, ako Kollár vo svojej vzajemnosťi hovorí, ňje dosť biť tím lebo tím kmenovcom, ale sa vihladáva biť Slo- vanom, ňje je dosť len to lebo inšje kmenovuo nárečja znať, ale vihladáva sa znať, ňje len ako Kollér vo svojom spise ho- vorí, tje lebo tje nárečja, ale na pospol reč Slovanskú, ktorá je vo všetkích nárečjach naších rozložená, bo akože inakšje buďeš Slovanom, čo je hlavňje pri vzájemnosťi, bez známosťi reči Slovanskej ? Keď buďeš znať len daktorje nárečja, buďe to známosť len kúskovitá, ňeuplná a ti ňebuďeš naskrze veďeť to čo je k pravďivosťi života nášho ňevihnutňe potrebnuo. Ale akože si nadobudňeš známosťi tej bez poznaňja nášho boha- tjeho *), jadrnjeho, plnozvučnjeho, čistjeho slovenskjeho ná- rečja, ktoruo, ako svojim časom na svojom mjesťe dokážeme, je o moc od druhích nárečí Slovanskícb zachovaňejšje, nárečja ktoruo ako Tatri sú strjedkom Slovanstva tak je strjedkom nárečí Slovanskích, ktoruo je prjechodom od vícbodňích k zá- padňím a v ktorom ako v klbku sú zvitje ňitki jednoli všetkích nárečí Slovanskích. Pod tímto ale čistím, ňeporúchaním, pl- nozvučním, všetkje nárečja Slovanskje spojujúcim, v strjedku nášho sveta hovorením a najstaršje meno Slovanou **) najči- sťejšje zachovávajúcim nárečím naším Slovenskím zachovau sa

  • ) Velkú túto bohatosť nárečja nášho ukáže a na jasnuo svetlo vislaví slovňík Slovenskí, ktorí práve teraz jeden zo Sloven- skích rodákou naších k vidaňú pripravuje a jako pripraví prjam na svetlo vidá. Pevňe veríme, že sa tam mnohím otvorja oči a že sa s počuduvaňím prizerať budú tomu dosjal zaňedbanje- mo nárečú, o ktorom oňi to, čo uviďja, ňikdi ňemisleli, do- máci i cudzí!
    • ) Nestor vo svojom letopise volá všetkích Slovanou Slovenamí a vivoďí všetkích zo slovenskjeho jazika, ktorí sa uňho ví- slovňe jazik slovenskí menuje. Mi Slováci sme toto naj- slaršje a všeobecnuo naše meno verňe zachovali. Ten istí Nestor vidáva zem Dunajskú za najstarsú vlasť Slovanou, o eom všetkom svojim časom a na svojom mjesťe obšírňejsje hovork' buďemé.