Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/38

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

ňicou Bimskou a Dunajom sa zdržuvali. Takéto zmješaňina boli i Duringovja. Za nášho času sa toto tak nazvanuo Aleman- skuo rozličnorečja vo všeljakich krajinách hovorí, na pr. vo Švajcjarsku, Elsassu, Švábsku, na horňom a dolňom Béňe, ktorje zeme sú dosť jedna od druhej rozmetanje, čo sa dobre s tím zrovnáva, že Alemaňi ňeboli jeden ňemeckí kmen, ale že sa ích meno rozličním fciďom ňemeckjeho národa prilepu- valo. Vjeme ťjež, že sa jedna čjastka národa ňemeckjeho Lon- gobardamí zvala, ktorá pod králom svojim Alboinom r. 568. horňú a stredňú Iláliu opanuvala, ale Longobardovja títo s roalimí víminkamí v Itálii zabinuli a do inších národou meno- vito do Talianskeho sa preljali, a predca sa za naších časou v Bavorsku a v Bakúsoch užívanuo rozličnorečja Longobardskím zovje, skaďjal vidno že meno toto ňje jeden kmen ňemeckí ale len jednu bŕbu ludu Ňemeckjebo, ktorá trochu inakšje po Ňe- meckí rozpráva, viznamenáva a že luďja toto rozličnorečja uží- vajúci ňje sami si meno dali, ale luďja učení, chťjac tú hŕbu rovnjeho skoro rozličnorečja užívajúcu označiť. Kmeni Slovan- skje sami si dali meno a toto až poťjal čjaha , pokjal sa kmen ten nárečím tím hovorjaci rozpresťjera. Slovinac je Slovinac v Uhorsku, Štirsku, KorUtansku, Srb je Srbom v Srbsku, Bos- nii, Hercegoviňe, Čjernejhore atď. Tak je to ako u spomenu- tích Ňemcou aj s druhimí ňemeckimí rozličnorečjamí. Frízko tak nazvanuo rozličnorečja hovorí sa v Hannoversku a v Šles- vigu, dolňosaskuo v Sasku a v Prusku, žjaden ale Hannoverčan alebo Šlezvičan ňenazvje seba Frízom, ale aňi žjadeo Prusák ňemenuje sa Sasom t. ]. ňepočíta sa k istjemu kmeou ale sa pokladá za úda a poddanjebo istej krajini. Z tohoto teda jasno viďeť, že mená krajín prevládali mená nazdaních (der dafúr gehaltenen) kmenou, alebo abi sme lepšje rekli, preto že v nároďe Ňemeckom podla nášho zmislu a zaroveň nášmu Slo- vanskjemu národu rozvitích kmenou ňebolo, prjezviská krajín a krajinák prišli do behu a do života, ktorje ňje bližšje ná- rodAje spojeňje ale spojeňje v jednej obci pod spoločnou vla- dou viznamenávajú. Pre tú príčinu sa aj to stáva, že lud ňe-