Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/45

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

zroďiť ňemohli, ale sa zrôďila reč jedna zbalamuťená a táto je aj vo spisocb v zemi Englickej v úžitku.

Navrhňe sa síce že u nás Slovanou preto jedna reč spi- sovná sa ňezakoreňila, lebo náš národ Slovanskí ako Englickí, Francúski, Špaňjelski ňeprisjeu pod jednu vládu, ale sa pod rozličnimí vládamí rozkúskuvau, mi ale ďalej puojďeme a opí- tame sa: prečo že národ Slovanskí sám dobrovolňe vjacej vlád a královstvou medzi sebou utvoriu, prečo sa on v jednej vláďe ňespojiu? Ňespojiu sa v jednej vláďe ale na vjacej královstvou sa rozpadnuv pre tú príčinu, že bou a je kmenovití a preto vjacej vlád utvoriu a rozličnje prijau spisovnje jaziki, keďbi ale v nároďe pod rozličnimí vládamí stojacom aj rozličnje spi- savnje reči vistúpiť museli, prečo že u Ňeracon a Talianou pod všeljakimí vládamí rozďeleních jeden jeďiní spisovní jazik do behu prišjeu? Tak hla ňje rozličnje vládi ale rozličnje kmeni sú naozajsná príčina všeljakich spisovních rečí, kto- rje v jednom nároďe sa zakoreňja. — Kmenovitosťi tejto u Slovanou mnohovíznamnej mohou slávni náš Šafárik vo svo- jich starožitnosťach za dobrí dúvod užit starobilosťi nášho ná- roda, bo istotňe okolnosť táto na velkú jeho starožitnost uka- zuje.—Pozorlivím teda okom po národoch v histórii pred na- mí stojacích pohljadnuc, ňemuožeme sa naskrze čo do reči spisovnej na národi tjeto odvolávať, bo viďeli sme^že je tam docela od národa nášho rozličnuo rozviťja a že tam rozličnje sú od naších okolnosťí. Čo sa tam stalo potrebňe, nám to ňe- treba, a práve preto íieiďe to u nás do života. — Od- volávaňja sa teda z ohladu spuosobu nášho života na národi pripomenutje ukazuje len toho, kdo to robí, ňeznámosť a ňe- vedomosť a ňeprínáša ijež žjadneho úžitku aňi národu, aňi tomu, kdobi život jedneho národa na druhjeho forrau rád na- strknúi, bo život iďe a puojďe cestou svojou a krik jedneho alebo aj mnohích ho ňezastaví, aňi na druhú stranu ňeobráťi. Stala sa tjež u nás znameňitá a v živoťe našom, ako sme už hore viššje prípomenuli, najvážňejšja príhoda, preklad písma svatjeho do reči tak rečenej Staroslovanskej a rozšíreňja jehô