Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/47

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

nárečí svojich za spisovnje ňebola teda vina táto rozličnosť cirkve, ale ích kmenovitosťi a staďjal pochádzajúca ňemožnosť v jednom nárečí, ktorjeho formi už ím ňeboli živje, ktorjeho slová ím už boli z velkej čjastki vjacej, meňej ňezrozum- nje, ktorjeho okres už ím bou úzki a duch celí ňedomáci, duchovňe sa rozviť a život duchovní v tomto nárečí visloviť a vistaviť. Buskí cár Alexander už povedau o Staroslovanskej reči do teraz ešte pri službách božích a menovito pri sv. omši vo víchodňej cirkvi užívanej, že lud Ruskí je pri obradoch staroslovenskou rečou konaních skoro takím poslucháčom ako lud v západriej cirkvi pri obradoch (ceremónia) laťinskích t. j. že ju málo čo lepšje rozumje ako lud obecní v cirkvi západňej reč laťinskú, i akože teda mohou sa lud Buskí, Srbskí atď. v tejto reči staroslovanskej, jemu už len málo známej, du- chovňe rozviť? Pre tňto ňemožnosť duchovnjeho rozviťja v reči staroslovanskej skloňili sa kmeni Slovanskje aj tje, ktorje k ví- chodňej cirkvi patrja, k svojim nárečjam a začali sa rozvíjať i rozvíjajú sa v nárečjach vlastních, a tak len aj v skutku s$ rozviť muožu. Boli kmeni tjeto pravda, čo staroslovanskú reč v kostole svojom užívajú, spojenje aj v literatňre jednou re- čou a to staroslovanskou písanej, ale dokjal? doťjal kím duch u ňích málo čo vjacej robiu ako hliveu, kím on ňebou k čin- nosťi prebuďení ale len podremuvau. Čo za znameňitje plodi duchovnje vivedli Busi, Srbi atď. v reči Staroslovanskej ? Vonkoncom ňič znameňitjeho! Písanje sú pravda dajedne ná- božnje, obradnje kňihi v tejto reči u Rusou a aj u inších Slo- vanou, ktorje samojeďinje ešťe sa v reči tej najlepšje písať mohli, bo boli obsahu nábožnjeho, akjeho boli aj kňihi sva- tje do reči staroslovanskej preloženje, ale pri všetkej svojej nábožnosťi sú kňihi tjeto na obsah chudobnje, a rjecť sa muo- že ešťe len ňerozvitje púčki ducha Staroslovanskjeho. Sama kronika Nestorova, trebas pre nás z celjeho starožitnjeho veku Slovanskjeho z ohladu historickjeho najpametňejšja a tak re- čeno nám svaté, je najlepší toho dokaz ako v tejto ňedomácej reči duch Ruskí len sťažka sa pohibuvau, a tak akobi bou