Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
mau a jakobi aj sám bezpochibi bou chceu, sa visloviť ňemo- hou. Ukazuje to v Nestorovej kronike suchí prednášaňja spuo- sob, vípoveďe tak rečeno sekanje, predmeti tím spuosobom vipravuvanje, že viďeť ako ím ešťe dačo chibí, ňeiďe vi- pravuvaňja jeho slobodňe, ňetečje jedno z druhjeho, ale sa zdá vjacej na silu zlepenuo. Dlho sa duch Ruskí s touto jemu ňepríhodnou formou pasuvau až na ostatok keď do sili prišjeu ju ako tarchu ho ovažujúcu odhoďiu i schopiu sa do letu a leteu rozprestrúc krjela vlastnje v nárečí národňom. Ako všaďe tak aj tu ukázau Peter I. um svoj velikánski, on pri- strojiu duchu Ruskjemu tjeto krjela, bo on národňje nárečje za reč spisovnú Ruskú vizdvihnuv. Bola pri tom pravda na po- čjatku všeljaka motaňina, bo do spisovnjeho národňjeho ná- rečja mješali sa slová staroslovaoskje, Polskje atď., pravo- pis sa kláťiu a mnohí kričali proťi tomuto nazdanjemu od- sveťeňú doterajšeho pospolitjeho jazika i proti povíšeňú de teraz len ňízkeho, chudjeho nárečja, ale všetko to duch k životu opravďivjemu prebuďení prevládau a virovnau. Potom len keď národňje nárečje za reč spisovnú bolo povíšenuo prišjeu a prísť mohou Lomonosou, Karamzín a inší v du- chovnom Ruskom živote bohatjeri (heroes). — Tak to bolo aj u Srbou. Srbi tjež keď višli z duchovnej ňečinnosti, hlá- sili sa k životu nárečím národňím, a v tomto vistúpili: Vuk Karadžič, Milutinovič atď. Lutuje Žafárik, že Starosloven- čina ňeostala rečou všeobecnou, mi ale sa z toho raduje- me, bo kebi ona rečou spisovnou bola ostala duch SJovan- skí bou bi hlivjet rnuseu a k životu sa ňeschopiu, toto ale bit ňemohlo, ňemohla tedi aňi Staroslovančina stat sa po- spolitou reéou spisovnou u Slovanou.
Ako len u Rusou Staroslovenčina v literatúre sa stra- tila, hňeď na to v Ruskej literátúre ukazujú sa znameňitje spisi, akích sa predtím ňikdi ňeukázalo, a duch Ruskí čer- stvo sa pobibuje, alebo inšimí slovamí, keď národ Ruskí k životu čerstvjemu sa prebuďiu, odrjekou sa Staroslovenčini. — čo Staroslovenčina bola Rusom, Srbom, to samuo skoro
