Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/50

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

Vás a raďja nám, abi sme Vás v tej polovičatej Českej reči nasleduvali a za Vamí sa držali, ale to pre dostatočnje príčini ňeurobíme, ba aňi urobiť ňemuožeme. Ktorjeho kraena stro- jom a visloveňím je reč táto? Českjeho či Slovenskjeho? cel- kom aňi jedneho. Takímto spuosobom sa človek aňi k Čechom docela skloňiť aňi k svojira obráťit a dušu svoju tak akobi chcen otvoriť a visloviť ňemuože, ale sa hňeďsem bňeďtam strcja, z každjeho dačo kmáše, a na ten spuosob aňi jedno aňi dru- huo dokonále ňevistaví, a potom aňi tak, akobi treba bolo, na ňikoho ňepuosobí. Duch národa Českjeho hoc je nášmu roveň je predca aj ed nášho odchodní; národ Českí mau život histo- rickí a bou ten život slávui, s tímto ale životom vjedla sa aj jeho reč za ruki, ona sa tjež, bo kmen Českí ťesnimí mjesta- mi pomedzi skaliská a tŕňa sa preškrabat museu, dačo oškrela, mi ňemali sme toho života, ňemali sme pravda aňi tej slávi, za to ale dodržali sme ducba svježeho, a jakí je duch náš, taká je reé naša: zavaruvaná, svježa, plná sili a tvorivosti. Tejto reči sa mi ňepustíme, bo bi sme sa dňeská, zajtrá aj od ducha nášho odchílili, ducha nášho bi sme úevislovili, ži- vot náš tak ako máme ňerozvili a Slovákamí sa v živoťe du- chovnom ňestali. Preto ňebuďeme, ba aňi ňemuožeme kráčat za Vamí, trebas hlaďíme na Vás po sinovskí; bo sme nado všetko oddaní kmenu nášmu potlačenjemu a pre úedostatok duchovnjeho života do teraz opovrbuvanjemu. — Mi ňepova- žujeme Vás za postavi, pri ktorích čo do reči bi sme sa zaba- vuvat mali, ale považujeme Vás za prjechod k samjemu nárečú nášmu, k našej Slovenčiňe; Vi sami ste nám na Slovenčinu ukazuvali, keď ste z pola nárečja Českjeho do svojho si pre- behúvali i kolkorazí, keďpre odchodnosť plodou druhjeho to- ho pola z nášho ste si kvjetok odtrhnút ňemohli,. túžobňe po našom poli strakavím a pekním kvjeťim visjatom ste pozerali: kolko si sa razí tak po našom poli obhljadou Kollár náš! Naozaj Vi sie takí prjechod ku Slovenčiňe, ako boli v Rusku pred uve- ďeňím národňjeho nárečja do spisou tí, ktorí si v Staroslovan- skej reči s polštinou a obecním nárečím pomáhali, a jako tam