Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
aj vidí, činí, hkdí atď. alebo podla novejších, ktérí tejto ňe- určitosťi poraďiť chceli: vidéjí, činéjí, hiédéjí atď. I jedno i druhuo je Slovákom ňje po vuoli, lebo Čech hovoá já pijt a lidé pijí, já skáči i chlapci skáčí, tak ťjež lidé vidí, muži činí, páúi hledí atď. mi Slováci: ja pijem, luďja pijú, ja skáčem, chlapci skáču atď. potom luďja viďja, mužja čiňja, páňi hla- ďja. Aňi Českjeho ,,u" v prvej osobe jed. počtu mi ňemáme, ale mjesto ňeho prvolnue ,,m" na pr. česki minu, hvnu, bu- du, Sloven. miňjem, hiňjem, buďem. Kdobi ňedau prednost nášmu určitjemu, starodávnemu, pred Českím ňeurčiťejším ä novšf m ? Nadhoďja nám za to braťja naši Česki, že mi v množ- nom počťe medzi roužskím a ženskím pohlavím rozďjel ňerobí- me a píšeme na pr. mužja choďili i paňje choďili, ale akí že je ích rozďjel? Celkom len na papjeri, bo trebas aj píšu: muži choďiii, paní choďilv, oboje predca jednako visiovujú. — češi majú rozličnje menoslovja prjestupnje pre rozličnuo pohlavja, mi to ňemáme ale sa len s jednim zaobchádzame, ktoruo práve tak ako u Busou vsťahuje sa na všetkje pohlavja a na oba počti na pr. Češi hovorja muz hledé vidél, žena hiedíc vidéia zvífe (za starodávna) hledé (u novejších) hledícvidéloav množnom počťe: všickni hiedíce vidéli. Po Sloven. sa hovorí: hlaďjac, viďjac, idúc, práve tak ako po Buskí, na pr. muž, slon, kňjagina, otroča (ďjeťa) dvigaja alebo dvigajúči, choďja, iduči atď. potom ťjež v oboch počtoch na pr. rouži, kňjagini, otročata, dvigaja, choďja atď. Slováci v nárečí Českom ňe- zbehlí, píšuc po Českí, Českje menoslovja prjestupnje jedno s druhím docela múťa, tak že časom na srojech píšu na pr. mat- ka vida, oťec viďíc alebo já mislíce žebv to škodné bjlo atď. chcejú oňi tu Českích menosloví užívať podla svojho spuosobu ale to v Českom ňeiďe. Viďeť aj staďjalto ako odchodní jc duch češťiui od nášho nárečja! — Mjesto spomeoutích menosloví sú u Slovenou aj príslovki v úžitku, lebo sa hovorí: idúc i idúčki (idúcki), pískajúc, pískajúčki (pískajúckí) atď. Laťinská reč tjež ňerobí v menosloví prítomnjého času ba aňi v gerun- dium žjadneho rozďjelu medzi pohlavfm, držjac sa celkom toho
