Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
Českje sa.u nis ťjež slabo míňali ňje len pravda pre reč ale aj pre inšje príčini, náďeju ale raárae, že kňihim Slovenskím sa lepšje poveďje, bo lud uáš sa na vidomoči k životu duchovnje- mu prebudzuje a tak buďé si hiaďeť zaopatriť aj to čo život ta- kíto napomáha, naša ale, ako sme rekli, najsvatejšja povinnosť je ludu nášmu v tomto usiluvaňí s celou dušou biť na pomoci, bo k čomu že sroe tu povolaní keď ňje k tomu, abi sme opu- sťenjemu, odhoďenjerou, zaňedbanjemu ludu nášmu z jeho stavu terajšjeho pomohii a ho ako lud porjadni do radu inších národou pred tvár Boha a človečenstva postavili? To iste má nám najhlbšje na srdci ležať, i kdo pri svcgej práci na inšje pozerá, ňje je z Boha aňi z drahjcho opusťenjeho ludu nášhp! Nadvrhnú nám takíto luďja, že keď v Slovenčiňe písať buďe- me, straťíme v Čechách a na Morave odbit naších kňib, ktorí tam do teraz roali: mi teda pre kramárstvo robiť a pfsat, pre kramárstvo lud náš zaňedbávať máme? Keďbi sme tak robili, hanba bi nám bola naozajsná! Mi píšeme a písať mároe, abi sme to čo v nás dobrjeho sa skríva vonká vidali a abi sme lud náš ďalej v ludskosťi poťiskli! Život kaidjeho národa stojí mno- ho, velmi ronoho obeťí a to všeljakich, mi sami teda ňič obe- tuvať, nič pre dobruo ludu nášho posveťiť a na oltár iudstva zo strani našej ňič položit ňechoeroe? Tak bi sme v skutku ňeboli hodní života a ňemohli bi sroe sa aňi k ňerou prebrat, i kebi sme nechceli obetuvať, ňechceli bi sme aňí žiť a jak v skutku ňechceme obete dávať, ňechcirae aňi žiť a ňehovprme aňi o živoťe národňom. Bez obeťí, bez činou sú naše reči da- rómnje bublini, smradlavje pod zásterou národňou ukritje osóbnosťi. Lež keď rai s ludoro naším úprímňe misleť buďe- me, keď všetko možnuo urobíme, pozná nás lud náš, uviďí kdo sme i tak vrúcňe nás obíme, jako sme mi ho vrúcňe objali. Uviďí že jemu žijeme a že jélio* život, jeho dobruo zo všetkích síl napomáhame, a viďjac toto, dá nám on treba$ ako ťažko zobranje prostrjedki ku ďalšej našej práci, a mi zaisťe s ďjela- mí a prácamí našimí od skazi bezpeční buďeme, a ňje len to ale buďeme rouocť čím ďjal práce naše rozširuvať a zdokona-
