Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
mišljenki svoje pod ten čas si zveríme a potom sa uzňesjeme po roku. Misleli sme, dopisuvali sme si, prešjeu rok keď sme sa tam pod trónom matki Tatri, tam pod oltárom Tatjer našich, Kriváňom, zastali a jako sme sa zvítali, zvítali sme sa s uzňeseňím za Slovenčinu, i podali sme si na to ruki. Ňebolo treba vjac o tom hovoru; bola vec rozvážená, pretrasená a teraz už prichádzame s ňou k rodákom svojim, s radosťou a žjadosťou, abi premisljac vec k nám prislúpili a raz už roztrhaňú Slovenskjemu koňjec urobiť nám pomáhali i pridružili sa k čisto Slovenskjemu životu. Ňesklame nás, ako pevňe veríme, očakávaňja naše: už mnohí súkremňe o kroku tomto uvedomení prirazili sa k ňemu s celou dušou, ako zo znameňiťejších bistroumní náš Kuzmány, oblúbení náš spevec Sam. Chalupka, vrúcni Guoth, ostrovťipní Fejérpataki, pracovití a obetuvaví Kadaví a moc inších, druhí puojdu za ňimí, bo chcejú život kmena nášho a prišjeu i čas náš. Celá mláďež Slovenská prijala mišljenku túto so zápalom a mláďež ňesje so sebou budúcnosť života. Ešťe slávni muž naš, Kollár, ďíva sa len pozďaleki na to čo predsebaberjeme, ale akože muž co celí svoj život na duchovnom zvelatku Slovákou pracuvau a tak rečeno len v tejto práci prežiu život svoj, akobi ten ňemuseu dobre prjať všetkjemu čokolvek k cjelu oznámenjemu zmeruje? On, to isťe vjeme, čo aj ňepuojďe po cesťe našej, ňebuďe a biť ňemuože proťi nám.[1]
Radostnuo bolo to zvítaňja a zrozumeňja sa naše tam pod visokími Tatramí, preleťeli nám tam v krásnom Liptove dňi peknje! V čerstvích, životaplních Tatrách nabrali sme pri uzreknuťí a zrozumeňí sa tomto našom novej vlabi životnej i pusťili sa tak rečeno do novjeho behu v živoťe našom. Tomuto na novo sa rozživoťeňú, tomuto zrozumeňú sa nášmu chcem ťjež posveťeňím Vám muojho spisu položiť pametňík, ktorí nás vždi na tje dňi upametá, na tje dňi peknje. Ale oddávam ňím aj srďečnú úctu Tvojej, Michal Miloslav, hlbokej misli a rozvažito-
- ↑ Písalo sa toto z jara b. r.
