Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
tje sili musime rozjatriť a rozviťja ích všetkimí prostijedkamí napomáhať, a toto sa staňe prácou i ranohím tích síl zaňepraz- ňuvaňím. Kdo ňemá chuťi do práce, ten ňje je s namí a ten buďe vivolávať, abi sme sa aj ďalej len na druhích ohljadali a ukazuvať nám buďe na slabosť našu, takíto ale človek ňemá v živoťe našom dúveri a všecci tí, ktorí tejto dúverí ňemajú, sú alebo ňeznalci, alebo leňivci, alebo slabosi. Kdo nám pomuo- že inší keď ňje mi sami? Kebi sme alebo sili životnej ňemali, alebo túto silu ňerozvili, žjadna v sveťe moc bi nás od zahinu- ťja ňeviratuvala a darmo bi nás hoc kdo podopjerau, bo bi sme len predca do hromadi padli a skvacli. Postavme sa teda, ale si zastaňme na pole s chuťou do práce. Aj v tomto ohlaďe stoji slávňe medzi namí Kollár a ligotá sa náš pracovití, ňeuuavení, príkladnl Hurban, ktorí v mladom ešťe veku tolko a tak vivje- dou, že jeho život je naozaj do vrúcneho povážeňja. On aj v literatúre už na svoj mladí vek mnoho urobiu, aj mnoho pre ďalší čas nahotoviu, aj v okolí svojom, kďe povolaňja mau, všaďe noví život prebuďiu, a puosobiu aj na dalšje aj ďalekje okolja, i všetko svoje čo mau životu nášmu ochotňe bez všet- Mch nárokou obetuvau. Na Teba verní, ňeunavení pracovňík $lovenska, s úctou a s iáskou hlaďí mláďež naša, na ktorjeho tvárí je sila života vibitá. Keď takíto mužja v kmeňe našom povstávajú, isťe že nám je život súďení. Súďení nám je, ale majme sa preto k práci a rozvime sili naše, ku ktorích rozviťú nás priveďje milá naša rec starootcovska, naša silná Slovencina. Poveďja nám pravda istí luďja, že načo to život začínať a nacosa do novej práce chitať, keďuž máme od inších mnoho prerobenuo, čo bi sme si bez velkjeho trúďeňja len osvojiť mohli. Vistatu- vať sa budú s Českou grammatikou a s Českím slovňíkom, kďe mi si veci tjeto na novo virobit musíme a tak podla ích misli do zbitočnej práce sa púšťať buďeme. Tjeto reči skoro odpo- veďe ňezasiuhujú, bo sú blúdne a k tomu ešťe hnusnje. Kdo nás chce a opováži sa od práce odvracuvať, ten ňechce život náš, a kebi sme mi aj Slovenskí písai ňechceli a ňemuseli, predca bi sa grammatika nášho nórečja a slovňík bohatost slov
