Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/79

Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

do spisou uveďené, tak teda skutočná, a keďbi nám dakdo čósi takjeho na oči vthoďiu, prezraďiu bi alebo velkú života nášho ňevedomosť, alebo bi tolenrobiunaproťiveňnám, ividnobibolo čo je za človeka. Toto nárečja, ktoruo sa nám samo od seba ponúka, mi teda s celou dušou objať a za pospolituo v naších spisoch vizdvihnúť máme, ono je v ktorom žije i srdce i duša Slováka. Ňebuďe pravda u nás hňeď zprvu, ako sme už aj hore viššje povedali, dokonalej jednostajnosťi, ale všetko sa to prevarí a o krátki čas nárečja naše docela sa ustáli i to čo je v ňom najlepšjeho do úžitku pospolitjeho príďe. Mi chceme žiť, a tak v tom, čo nás k životu veďje, skoro sa dokonale ujednostajňiť musíme. Mi sme Slováci a jako Slováci stojíme pred svetom i Slovanstvom, dosjal ale pozná nás svet len po raeňe a bratja naši ťjež len po roeňe o nás hovorja. Chitili sme sa boli pravda za starodávna do velkej práce, ale prekazilt nám druhí; za naších čäsou pusťili sme sa ťjež do duchovnje- ho života a mnoho ná tomto poli peknjeho sme vivedli, ale ňje je to predloženuo svetu v podobe duchovnjeho života nášho, a preto sa nám len po meňe ráta a k vlastnjemu nášmu imaňú sa ňepričituje , a pre tú príčinu ostávame pred inšimí len äko odhoďenci. Každí ale šlechetní človek túži ä za tím horeť musí, abi dačo duchovnjeho vivjedou a ďälší pokrok i zvelatok človečenstva napomáhau, podla čoho, na kolko to vikonau, sa aj váži a ceňí. Abi sa mu ale jeho ďjelo prirátalo, musí mať péčať jeho svojstva a to ňje len čo do obsähu äle aj čo do for- mi, lebo ako sme už äj hore viššje viďeli, formu si obsah po sebe rovnať musí. Jestli že za tím každí šlecbetní a ňje len sär mím chlebom žijúci človek horí, čím vjacej za tím horeť musí každí národ, ktorí ňje len k zemi patriť chce ale aj k viššjemu životu sa vivíšiť a žiťja svoje v žiťí ludstva zaznačiť si žjada. Mi Slovaňja pre tú príčinu, že sme ako starí Helleňi národ kmenovití, máme z tohoto ohladu dvojakuo položeňja, posta- vení k ludstvu ako národ, ako celosť, a potom sami k sebe ako kraeni. Mi sme ešťe sami svet v sebe. Ako v živoťe lud- stva život náš životoro našej celosťi národňej zaznačit musíme,