Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
tak v zivote nasoro národňom kmenovitosť našu vibii a každí povolaňja svoje odbavit máme, bo inakšje aňi život néš sa ňe* vidarí a mi aňi sebe aňi druhím ňespomuožeme. Puosobeňja ale kmenou naších ňemá len vsťah (relatio, Bezug) k životu nášmu národňjemu, ale životom našíro národňím aj k životu ludskjemu na pospol. Preto musíme sa rozvit kmenovito a kmenovituo rozviťja naše ňemuože biť inakšje skutočnuo a pravďivuo len v nárečí našom. Mi raz tu stojíme ako Slováci: hanba.a posroech bi nám bou, ak zivot náš pospolití národňí ňenapomuožeme, ďalej ho zo svojej strani mocňe ňepoťiskňe- me a puosobeňja naše do života nášho rukou vlastoou ňezapí- šeme. Z ohladu tohoto puosobeňja národňjeho máme mi Slo- váci osobnuo povolaňja a to inakšje ňevikonáme len v našej Slovenčiňe, lebo ona je nášho ducha a všetkích jeho hnuťí samojeďiná, verná á dokonalá vislovuvaťelkiňa. Preto kdo si Slovák, maj sa k Slovenčiňe, inakšje ňepoznau si povolaňja kmena svojho a chceš abi aj ďalej boli sme len odhodenci a povrheli sveta. Krero toho mi Slováci dosjal ňičoho ňemáme, po čom bi sme sa v duchovnom živote národou a bratou naších poznali, bo ňemáme pospolitjeho staňja, ňemáme aňi len ústa- vou čo bi sa podla nás menuvali, s naším duchovním životom zaoberalí a o nás svedectvo vidávali, preukážme sa teda aspon dačím v našom duchovnom sveťe, preukážme sa tak abi sme boli po tom poznaní. Či bi už ňič ňemalo, čo je Slovákovo a Slo- venakuo, v sveťe opravďivo ludskom stáť a plaťiť?! všetko to malobi v skritosťi hňiť a bňiť a sa pred tvárou človečenstva ukrívať? — preč s tou mišljenkou, ktorá vnútrnosťi každjeho vernjeho z našíeh hlboko pobúri a zatrasje, preč s tou mišljen- kou a von zo skritosťi s našou Slovenčinou! Poveďja nám tu pravda mudráci—ale čo nám po mudrákoch — že život národa počína sa so zapreňím jednotlivcou, a tak že mi, keďchceme žiť, musíme sa zaprjeť. Dobre mi vjeme o tejto velkej pravďe a aj s celou dušou to robit chceme: chceme sa zaprjei mi je-? dnotlivci a doňjesi čo raáme na ofoei nášmu odhoďenjemu ná- rodu. Dobre viďíme že sme do teraz života národňjeho ňemali
